
Po absolvovaní vysokej školy ste sa vrátili do Žiliny. Neboli pre vašu prácu lepšie podmienky v hlavnom meste?
Primárne som sa vracala za rodinou a druhá vec bola otázka bývania. S manželom sme rýchlo zhodnotili, že za cenu menšieho bytu v Bratislave by sme tu mali dom, a to bol tiež rozhodujúci faktor.
V Žiline mám značne menej možností pracovať v marketingu, to sa s Bratislavou nedá ani porovnať. Našťastie, zatiaľ sa mi vždy podarilo nájsť si zaujímavú prácu v odbore aj tu.
Takže pred nástupom na pozíciu manažérky marketingu orchestra ste už mali pracovné skúsenosti v tejto oblasti. Aká bola vaša cesta do ŠKO Žilina?
Áno, po absolvovaní štúdia som ešte v Bratislave najskôr začala pracovať v PR agentúre, kde sme zastrešovali komunikáciu pre našich klientov, organizovali tlačové konferencie a PR podujatia. Potom som rok pracovala v reklamnej agentúre, kde som mala možnosť byť pri procese tvorby reklamných kampaní – ich zadania, vymýšľaní kreatívy a stratégie, ale aj na fotoprodukciách a natáčaniach reklamných spotov. Výhodou tejto práce je, že pracujete pre klientov z rôznych segmentov od stavebníctva či výroby pneumatík po banky, nápoje, obchodné reťazce či liečivá, musíte si naštudovať rôzne témy, a tak si neustále rozširujete obzory. Vďaka tomu moja práca nikdy nie je nudná.
Po návrate domov do okolia Žiliny som dostala miesto marketingovej manažérky obchodných centier Aupark Žilina a Korzo Prievidza, čo bola pre mňa obrovská skúsenosť a som vďačná za túto príležitosť. Dovtedy som netušila, čo všetko stojí za fungovaním obchodného centra, je to veľmi komplexná a tímová práca. Za tým, aby sa návštevník cítil v obchodnom centre dobre a všetko fungovalo ako má, stojí veľmi veľa detailov, úkonov, práce a zamestnancov. Tu som sa po prvýkrát ocitla (ako to v marketingu nazývame) na strane klienta. Mala som na starosti, samozrejme, za pomoci spolupracovníkov a dodávateľov, jednu značku, pričom v predchádzajúcich zamestnaniach som bola vždy na strane agentúry a starala sa o viacerých klientov. Ešte počas mojej práce v Auparku sa nám podarilo nadviazať spoluprácu so Štátnym komorným orchestrom Žilina. Je najmä o mediálnom priestore, ktorý nám centrum ponúka. Veľmi sa z nej teším aj dnes, v obchodnom centre sa „premelú“ naozaj tisícky ľudí za deň a naša komunikácia tam zasiahne aj trošku inú cieľovú skupinu.
Následne som vo februári minulého roka prišla do Štátneho komorného orchestra Žilina. Keď nastúpil do funkcie súčasný generálny riaditeľ Karel Hampl, chcel vytvoriť pozíciu marketingového manažéra, ktorá predtým neexistovala. Propagáciu koncertov zastrešovala naša lektorka dramaturgie, no popri jej práci na koncertnej prevádzke nemala dostatok času sa jej hĺbkovo a pravidelne venovať. Som veľmi rada, že to tak videl a môžem tu byť. V dnešnej dobe považujem za nevyhnutné, aby sme sa propagácii venovali komplexne, nepretržite, aby sme oslovovali nových ľudí, pripomínali sa tým, čo nás už poznajú a najmä, aby naši návštevníci mali vždy poruke informácie, ktoré hľadajú.
Ľudia si často myslia, že marketingová komunikácia/propagácia znamená, že im niekto niečo núti, že táto práca sú vlastne otravné reklamy a ľudia z teleshoppingu. Ale ja si nemyslím, že by to tak malo byť. My sme na škole mali vyučujúcich, ktorí veľmi dbali na to, aby sme pri práci dodržiavali etický kódex reklamy, aby sme prinášali pridanú hodnotu – či už umeleckú alebo informačnú. Aby vyvolala emóciu, pobavila alebo nám, napríklad, uľahčila rozhodovanie. A podľa mňa každý skutočný profesionál v tejto oblasti takto zmýšľa...
Na pozícii manažérky marketingu pre ŠKO musíte mať vzťah k hudbe?
Myslím si, že je dosť dôležité, aby človek mal vzťah k hudbe, aby poznal atmosféru koncertov a aby vedel, aký zážitok chce ďalej ľuďom ponúknuť. Ja mám k hudbe blízko už od detstva, väčšinu môjho voľného času až do dospelosti sprevádzala práve hudba – hrala som na violončelo, klavír a spievala som v zbore.
Ak hovoríme osobne o mne, rada si pustím aj vážnu hudbu a najmä na našich koncertoch je to pre mňa upokojenie duše. Ale rovnako mám rada hard rock, pop či dokonca latino (smiech).
Čo je teda vašou pracovnou náplňou? Možno si to mnoho ľudí nedokáže predstaviť.
Keď som nastúpila, snažila som sa nastaviť plán komunikácie tak, aby sme na ňom mohli pracovať kontinuálne. Ide napríklad o komunikáciu na sociálnych sieťach, zjednodušenie posolstiev, zatraktívnenie vizuálov – snažili sme sa ich urobiť modernejšie a prístupnejšie. Zároveň sme začali posielať newsletter systematicky, cez špeciálnu platformu na to určenú, čo bol dôležitý krok. Momentálne máme vyše 1060 odberateľov a mesačne sa nám na odber hlási priemerne 80 nových ľudí, z toho sa veľmi teším, pretože sú to poslucháči, ktorí chcú o nás dostávať informácie.
Sprehľadnili sme webovú stránku, ktorú sme sa snažili spraviť užívateľsky prístupnejšiu. Program je zreteľnejší, jednoduchší a k predaju vstupeniek na konkrétny koncert sa dostanete jediným klikom. Snažím sa pravidelne vydávať tlačové správy a komunikovať s novinármi, aby sme sa ľuďom pripomínali a boli sme stále na očiach. Okrem toho oslovujem mediálnych partnerov, bez ktorých by sme si nemohli dovoliť naše kampane.
Za ostatný rok sme realizovali tri väčšie propagačné kampane. Prvá bola imidžová so sloganom Hudba nás spája – tu sme sa snažili po prvýkrát dostať na veľké reklamné plochy. Ďalej to bola kampaň ku spusteniu predaja abonentiek a vianočná kampaň, kde sme využili komunikačný moment na predaj vstupeniek ako vianočného darčeka, čo nám pekne fungovalo. V takýchto kampaniach by som veľmi rada pokračovala.
Novinkou v tejto sezóne je nový vstupenkový systém, kde mám na starosti jeho administráciu – pridávanie podujatí, jednotlivé nastavenia, šablóny vstupeniek a najmä riešenie prípadných technických problémov. Prechod na tento systém je pre nás veľkým progresom. Umožňuje návštevníkom mať vstupenku v mobile, naše uvádzačky využívajú elektronické čítačky na kontrolu a môžeme cezeň predávať aj abonentky – predtým kolegyne museli predávať abonentom každý jeden koncert z celého abonentného cyklu zvlášť.
Ďalším významným krokom je otvorenie nových priestorov pokladnice, ktoré sú konečne krásne, reprezentatívne a moderné. Rovnako sme pridali navigáciu v budove, aby sa noví hostia, ktorí ku nám prídu, vedeli ľahšie orientovať.
Minulý rok sa niesol aj v duchu osláv 50. výročia ŠKO Žilina – pri tejto príležitosti sa konal Slávnostný koncert s viacerými významnými hosťami a vydali sme knihu Štátny komorný orchester Žilina už 50 rokov, ktorú dostanú návštevníci koncertov v našej pokladnici.
Aktualizovali sme dizajn plagátov, ale aj celkový dizajn manuál orchestra – to bola práca pána riaditeľa ešte pred mojím príchodom. Snažili sme sa, aby vizualita pôsobila modernejšie, vzdušnejšie, aby mladšie generácie nemali pocit, že sme skostnatená a staromódna inštitúcia.
Aké sú najväčšie výzvy vašej práce?
Asi tou najväčšou výzvou a mojím cieľom je prilákať ku nám nové tváre a „omladiť“ publikum. Zlomiť presvedčenie niektorých ľudí, že vážna hudba je nudná a že by k nám na koncerty nezapadli. Zbúrať prvotnú bariéru, pretože podľa mňa, keď k nám noví návštevníci prídu, atmosféra krásne zrekonštruovaného Domu umenia Fatra ich upúta a vrátia sa. Chcela by som dosiahnuť to, aby sa koncert v Dome umenia Fatra stal podujatím, ktoré si ľudia vyberú na strávenie pekného večera so svojím partnerom, rodinou alebo s priateľmi rovnako, ako sa rozhodnú ísť do kina, divadla či na večeru.
Koľko kampaní vytvoríte v rámci roka?
V minulom roku to boli spomínané tri kampane. V polovici júna nám končí koncertná sezóna, potom chcem využiť „hluché mesiace“, kedy nehráme a nepotrebujeme propagovať naše koncerty, opäť na imidžovú kampaň, ktorá nemá za cieľ propagovať konkrétny koncert, ale zvýšiť povedomie o tom, že tu sme, čomu sa venujeme, akí sme... Rada by som cez ňu sprostredkovala ďalej atmosféru a emócie z koncertov, ktorá k nám, verím, ľudí pritiahne.
V auguste sa spúšťa predaj abonentiek, následne v septembri predaj vstupeniek na 52. koncertnú sezónu – vtedy potrebujeme odkomunikovať najmä toto, aby sme oslovili aj nových abonentov, ale tiež aby ľudia vedeli, kedy sa spúšťa predaj vstupeniek. Stáva sa, že hneď v prvých dňoch po spustení predaja sú niektoré koncerty vypredané (zväčša vianočné) a ľudia sú potom smutní, že si nestihli kúpiť lístky.
Počas sezóny sa zameriavame primárne na propagáciu jednotlivých koncertov a pravidelné informovanie o našom programe.
S ktorými profesiami najužšie spolupracujete pri príprave kampaní?
Na marketingovom oddelení spolupracujem primárne s grafičkami, grafikom a s fotografom. Vzhľadom na obmedzený rozpočet nespolupracujeme s agentúrami alebo copywritermi, preto témy kampaní, slogany, texty, návrh využívaných médií aj stratégiu online a offline kampaní pripravujem ja, samozrejme, po konzultácii s kolegami.
Aké sú rozdiely pri prezentovaní komerčnej značky a kultúrnej inštitúcie a jej komunikovaní smerom k zákazníkovi, resp. návštevníkovi?
Všetko má svoje výhody a nevýhody. Výhodou je, že tak dobre etablovaná a známa inštitúcia, ako je ŠKO v Žiline, ľahšie získa mediálnych partnerov.
Už na škole som uvažovala o tom, že nechcem robiť segment rýchleho predaja produktov, ale že by som sa chcela venovať komunikácii pre neziskovú organizáciu alebo inštitúciu v oblasti kultúry – to bola moja vysnívaná téma. Tu vlastne nemusím nič predávať, ale skôr sprístupňujem ľuďom informácie, ktoré chcú dostávať a pomôžu im rozhodnúť sa, na ktorý koncert by radi prišli. V tomto vidím ďalšiu z výhod propagácia kultúrnej inštitúcie.
Nevýhodou je rozpočet, ktorý určite nie je taký vysoký, ako keby som pracovala pre komerčnú značku, tým pádom sú naše možnosti obmedzené. Avšak, vďaka tomu, že si mnohé veci pokrývame u nás interne, veľa sa toho naučím a človeka to núti byť o to kreatívnejším.
Cielite kampane na konkrétnu skupinu ľudí?
Naším dlhodobým cieľom síce je omladiť publikum, no pravidelní návštevníci koncertov sú pre nás veľmi dôležití a vážime si ich. Bolo by jednoduché povedať, že ideme cieliť na mladých a teda komunikovať iba v online priestore. Ale nie je to tak, chcem, aby naši kmeňoví poslucháči dostávali informácie o ŠKO tak, ako sú zvyknutí. Aj keď v dnešnej dobe mnoho starších ľudí už funguje v online priestore, sledujú sociálne siete, vedia si kúpiť vstupenky online, majú mai-
lové schránky a odoberajú náš newsletter, stále robíme aj tlačené plagáty, programy koncertov, bulletiny a je pre nich k dispozícii pokladnica, kam môžu prísť alebo zatelefonovať, keď niečo potrebujú.
Viem, že mnohé firmy sa v súčasnosti snažia minimalizovať tlačoviny, no nám to funguje a záujem o bulletiny stále je. Keď už si niekto bulletin zoberie domov, tak si ho minimálne prelistuje a má náš program sezóny stále na očiach.
Mnoho odborníkov hovorí, a ja s tým absolútne súhlasím, že efektívna komunikácia by mala pokryť široké spektrum komunikačných kanálov. Úspechom je, ak nás návštevník uvidí napríklad na citylighte alebo na bilboarde, potom o nás počuje v rádiu alebo si prečíta článok a na konci dňa príde na našu webovú stránku, pozrie si koncerty a kúpi si vstupenku. Naozaj platí, že online reklama je super a je veľmi lacná, ale nie je to všetko...
Sledujete, že sa za posledný rok zvýšilo povedomie o podujatiach a aktivitách orchestra a ich návštevnosť?
Áno, záujem o koncerty je vyšší a prichádzajú aj nové tváre, z čoho sa veľmi tešíme. Samozrejme, „ťahúne“ ako vianočné a veľkonočné koncerty sa nám vypredali aj predtým, ale sledujeme, že aj predaj ostatných koncertov ide omnoho ľahšie a voľných miest býva menej. Netreba hlavne zaspať na vavrínoch a musíme stále ostať v povedomí ľudí. Budovanie značky neprináša okamžité výsledky a je to nikdy nekončiaca, dlhodobá, kontinuálna práca.
Kto je pre vás ako orchester konkurenciou?
Nenazvala by som to konkurenciou, skôr sa navzájom inšpirujeme. Každý z nás pôsobí v inom regióne. Veľkostne náš orchester nemá na Slovensku dvojníka, ale komunikáciou nám je podobná a blízka Štátna filharmónia Košice. Sledujem ich komunikáciu, kampane, boli sme u nich aj na návšteve. Nám veľkostne podobné orchestre z Česka sú napríklad Komorná filharmónia Pardubice alebo Juhočeská filharmónia v Českých Budějoviciach.
Za konkurenciu môžeme čiastočne považovať rôzne komerčné zoskupenia, ktoré v rámci svojich turné prinášajú do miest koncerty s úpravami pop music, prípadne filmovej hudby a pod. s orchestrom.
Aké novinky pripravujete pre divákov a aké sú vaše najbližšie plány?
15. mája nás čaká veľmi zaujímavý projekt, na ktorý by som rada upozornila. Je to projekcia filmu (nemej grotesky The Safety Last s hviezdnym Haroldom Lloydom) so živou hudbou, ktorú odohrá náš orchester. Ide o audiovizuálne spojenie, ktoré prinesie trochu iný zážitok ako klasický koncert, na ktorý sú ľudia zvyknutí. Na koncert ostáva už len niekoľko voľných miest.
Veľmi rada by som sprostredkovala našim budúcim návštevníkom atmosféru a emóciu koncertov prostredníctvom vizuálov priamo z podujatí v Dome umenia Fatra v rámci spomínanej pripravovanej kampane.
Kolegyne na koncertnom oddelení už pracujú na programe budúcej sezóny, ktorý zverejníme počas leta. V Žiline privítame opäť množstvo zaujímavých sólistov a dirigentov, určite sa máte na čo tešiť.