Na svojom konte máte tri romány. Teraz k nim pribudol ďalší. Prezraďte, o čom bude?
Áno, toto by mal byť štvrtý v poradí. Bude to opäť mysteriózny triler, tentoraz z lokality čarovného Turca, konkrétne známej Gaderskej doliny, priľahlých lokalít a hlavne najbližšie položenej dediny, z Blatnice. Ide o prípad množstva usmrtených zvierat, ktoré nenechajú v Blatnici nikoho chladným. Hlavní hrdinovia príbehu Marek a Romana sa vydajú na vlastnú päsť zistiť, kto za temným komplotom stojí. Marekovi dokonca tiež zabijú psa, preto vyvíja o to väčšiu snahu. Kto konkrétny je za podivným sprisahaním v dedine? Ako sa bude situácia vyvíjať? Zomrie aj niekto ďalší? Dokonca človek? Ku koncu knihy som prichystal niekoľko na seba nadväzujúcich prekvapení, takže verím, že si čitateľ príde na svoje.
Spomínate, že ide o mysteriózny triler. Čím je mysteriózny?
Je tam isté preklenutie medzi svetom živých a mŕtvych, ktoré na niektorých miestach môže presakovať buď na jednu, či na opačnú stranu. Nechcem prezrádzať dejovú líniu, ale kontakt so svetom mŕtvych je v knihe na viacerých miestach dosť citeľný až strašidelný. Takisto som mierne načrtol okultnú tému. Snažil som sa, aby tá mysterióznosť razila z každej stránky knihy.
Ako dlho vo vás žil príbeh Krik nevinných?
Tento príbeh vo mne žil už dlhšie. Inšpirovala ma k nemu staršia španielska povesť, ku ktorej som sa celkom náhodne dostal. Pravdaže som si ju upravil podľa seba a aby vyhovovala slovenskému prostrediu. Potom som si urobil hrubý koncept a už to šlo.
Prečo ste dej knihy situovali do Blatnice?
Už dlhšie som tam chcel niečo situovať. Je tam naozaj pekne, tá príroda, okolité kopce, samotná Gaderská dolina, ale aj obec Blatnica či blízke obce s celou Turčianskou kotlinou. Všetko je to tam nasiaknuté atmosférou starých bojov z SNP a ešte málo dotknutou prírodou. Myslím, že podobne ladené miesto už nájdeme na Slovensku len ťažko. Chodím tam rád aj preto, že to nie je zo Žiliny ďaleko. Ak to teda práve nie je upchaté pod Strečnom (úsmev).
V knihe píšete o tom, ako mnohým obyvateľom barbarsky zabili domáce zvieratá. Aký máte vy všeobecne vzťah k zvieratám? Máte nejaké?
Nie, nemám doma zviera, aj keď o psovi premýšľame. Ale ako malý som mával tie klasické detské zvieratá ako škrečky, andulky, vodné korytnačky. Môj vzťah k zvieratám je jednoznačne pozitívny, aj keď sa to možno z mojich kníh nebude zdať, pretože tam občas nejaké to zviera zomrie. Je to však len súčasť príbehu a celkovej skladačky deja.
Téme zabíjania zvierat ste sa venovali aj vo svojej knihe Prekliatie, kde neznámy tvor zabíjal dobytok. Čím vás táto téma láka?
Táto téma ma nejako extra neláka (úsmev). Ale zasa sa mi to hodilo do celkového poňatia textu, pretože som tým vystihol agresiu záporného hrdinu, ktorý sa začal prikrádať k rodinnej usadlosti. V prvom rade musel naraziť na dobytok. Celkovo však dávam do príbehov zvieratá rád. Už aj pre ozvláštnenie, ako aj preto, že sú nedeliteľnou súčasťou každého človeka. V neposlednom rade sú moje príbehy z veľkej časti situované do prírody, kde je výskyt zvierat úplne prirodzený.
Aké knihy najradšej čítate vy?
Podobného žánru, ako píšem, ale prečítam si naozaj hocičo. Nedávno som čítal zbierku povestí, ktorá ma naozaj zaujala. V prvom rade čítam to, čo ma naozaj baví. To sú podobne ladené knihy, aké píšem, takže s ich čítaním zbieram aj nové poznatky a postrehy.
Pozeráte aj kriminálne seriály, trilery, horory?
Áno, pozerám, pravdaže. V nich takisto nejde len o to, že človeka bavia, oddýchne si pri nich, zabudne na tie svetské, každodenné starosti. Sú aj studnicou inšpirácií. Niekedy vás nadchne už len scenár dobrého seriálu, premyslená charakteristika postáv, ich prirodzenosť či, naopak, zaujímavosť a premýšľate, ako by ste to vedeli podobne zakomponovať do nejakej knihy.
Vaša kniha podľa obsahu vyznieva trochu tajuplne a strašidelne. Kedy ste ju písali? Počas dňa? V noci? Kedy sa vám najlepšie píše?
Najlepšie sa mi píše hlavne vtedy, keď mám čas (smiech). Takže až tak nevyberám, ale podľa mojich skúseností je to skoršie ráno. Všade je ešte taký ospalý pokoj a ja si uvarím kávu, zoberiem notebook, zapnem mozgové závity a píšem, a píšem...
Konzultovali ste s niekým niektoré pasáže v knihe skôr, ako ste ju poslali vydavateľovi? Máte niekoho, kto si knihu prečíta ešte predtým, ako ju odovzdáte vydavateľovi?
Mám priateľov a známych, s ktorými knihu konzultujem. V prvom rade si ju číta priateľka, ktorá mi povie názor, čo-to opraví a potom to posuniem ešte ďalším. Ale nejakého vyhraneného profesionála na moje knihy zatiaľ nemám.
