Dvadsaťtriročný Kubo zo Žiliny sa 4. apríla druhýkrát narodil. Počas lyžovania mimo zjazdoviek vo Vrátnej skončil po páde z vysokej skaly priam pochovaný za živa v snehovom záveji. Keby niet jeho kamarátov a výbavy, ktorú mali pri sebe, pravdepodobne by to neprežil. Ostatných vystríha pred podobným nebezpečenstvom.
VRÁTNA. Skupinka dvoch lyžiarov a troch snoubordistov si prišla do Vrátnej doliny zajazdiť v sobotu 4. apríla. Vybrali si trať mimo vyznačených zjazdoviek, a to žľab pod Pekelníkom smerom do Starej doliny, s ktorým už mali skúsenosti. Bol medzi nimi aj 23‑ročný Kubo zo Žiliny. „Vďaka nízkej oblačnosti a značnej dezorientácii z eufórie som si neuvedomoval svoju presnú polohu a len som si užíval púdrovanie. Predo mnou bol malý bubon, tak som nabral rýchlosť a kvalitne sa odrazil. Približne dva metre od bubna ma čakalo nemilé prekvapenie – skalné bralo, o ktorom som si myslel, že som ho už dávno obišiel. Počas letu sa mi postupne ukazoval dopad v protisvahu a odlomený skalný blok, na ktorý som smeroval. Očami som skalu tlačil nabok a nejakým zázrakom sa mi podarilo dopadnúť rovno vedľa nej do prašanového záveja,“ spomína na nešťastný pád 23‑ročný Kubo.
Stála pri ňom Šťastena
Tým sa však boj o jeho život neskončil. Dopadol tak hlboko, že ho v snehu doslova pochovalo. Šťastím bolo, že hneď za ním išiel jeho kamarát Ivo, ktorý síce tiež cez skalu prepadol, ale po páde zostal nad snehovou prikrývkou. „Keď som sa ako‑tak spamätal, počul som kričať kamaráta, že kde je Kubo. Rozhliadol som sa okolo seba a videl jeho lyžiarky trčiace zo snehu. Rozbehol som sa k nemu a začal hrabať rukami. Potom dobehli ďalší dvaja kamaráti, ktorí mali pri sebe lavínové lopatky. Asi po piatich minútach sme Kuba vytiahli za nohy von. Pery mal už fialové,“ opisuje dramatickú záchranu kamaráta 23‑ročný Ivo.
Čo sa uviaznutému Kubovi hnalo v tej chvíli hlavou? „Našťastie som dopadol do takého V‑čka, teda hlavu som mal sklopenú ku hrudi, čo mi pravdepodobne zabezpečilo malú vzduchovú bublinu. Snažil som sa sám vykopať, ale došlo mi, že tam budem asi trochu dlhšie, žeby som si mal šetriť vzduch. Hovoril som si, že chalani ma určite nájdu, pretože vždy sa navzájom čakáme. Vedel som, že ma vyhrabú, že to chce len čas. A keď som cítil, ako ma ťahajú za nohy, bolo mi jasné, že je to už OK,“ hovorí o hrozivých minútach pod snehom.
Odkaz pre ostatných
Bol priam zázrak, že okrem rozkusnutého jazyka sa mu nič vážne nestalo. „Asi pol hodinu sme sa spamätávali z toho, čo sa stalo. Museli sme to rozdýchať a potom sme zišli dole,“ rozpráva.
Kubo si uvedomuje, že priveľmi riskoval. Keby vraj jeho kamaráti nemali so sebou lavínový výstroj, holými rukami by ho vyťahovali oveľa dlhšie a kto vie, či by to stihli. Ostatným milovníkom adrenalínových športov preto odkazuje toto: „Choďte do hôr vždy pripravení na najhoršie. Premyslite si svoju líniu a spoznajte terén, v ktorom sa pohybujete. Jazdite opatrne, nikdy nie sami, čakajte sa. Ak idete cez žľab, čakajte sa mimo spádnice pod skalami, ale čakajte a nebuďte egoisti.“
Ak by sa na hory vybral sám, nemuselo to pre neho skončiť dobre. Pri podobnej nehode je totiž bez svedkov šanca na prežitie prakticky nulová. „V tomto konkrétnom prípade, ak chlapca vykopávali zo záveja 5 minút s lavínovými lopatkami, bez nich by to trvalo minimálne okolo jednej hodiny. S veľkou pravdepodobnosťou by ho bez lavínových lopatiek živého na povrch nedostali. Podľa štatistík IKARu (Medzinárodná asociácia zastrešujúca horské záchranné služby sveta, pozn. redakcia), ak človek zasypaný v lavíne nie je zabitý mechanicky a je lokalizovaný a vykopaný do 15 minút, tak prežije v 90 % prípadov, po hodine už len v desiatich. Takže každá minúta pod snehom je nekonečná,“ analyzuje nehodu náčelník Horskej záchrannej služby Malá Fatra Juraj Ondruš.
Pravidlá pri lyžovaní vo voľnom teréne
Na hory by preto vyznávači zimných športov nikdy nemali chodiť sami, vždy by mali mať pri sebe sondu, lopatku, funkčný zapnutý lavínový vyhľadávač i lavínový airbag. „Mali by vedieť, aké hrozí lavínové nebezpečenstvo a tomu prispôsobiť výber svahu, poznať terén, v ktorom lyžujú a pri prvej jazde byť veľmi opatrní. V žľaboch a na lavínových svahoch, kde reálne hrozí lavínové nebezpečenstvo, vždy lyžuje jeden a ostatní ho sledujú očami z relatívne bezpečného miesta. Každý, kto lyžuje vo voľnom teréne, by si mal sám vedieť priamo na mieste, kde lyžuje, urobiť pred jazdou test stability snehovej pokrývky, kompresný test, rozšírený kompresný test, lebo aj lavínové nebezpečenstvo môže mať vplyvom vetra a sklonu svahu a intenzity zrážok lokálny charakter,“ odporúča náčelník horských záchranárov.
Cez toto skalné bralo sa Kubo prepadol.
Michala Stehlíková
Snímky archív ID
