Žilinský Večerník

Ako vnímate z vášho po­hľadu jesennú časť aktuál­nej futbalovej sezóny?
Ešte mi to možno až tak cel­kom nedochádza, ale jeseň bola pre mňa krásna. Bola premiérová medzi seniormi a som rád aj za tabuľkové po­stavenie Žiliny a aj moju for­mu. Tretie miesto je, vzhľa­dom na to, koľkí nám neverili a že hlavným cieľom pod no­vým trénerom bolo prebudo­vanie mužstva, dobrý výsle­dok a som zaň rád. Posledný zápas na Slovane nám síce ne­vyšiel, ale dosiahli sme sériu bez prehry, ktorá bola skvelá po hernej i bodovej stránke.

So Slovanom ste prehrali oba duely v základnej časti. Naozaj má až taký silný tím?
V domácom zápase rozhodla jedna neustrážená štandard­ka a naše nepremenené šan­ce. Na Pasienkoch nám zápas nevyšiel po všetkých strán­kach. Samozrejme, nás to všetkých mrzí, ale verím, že sa z toho poučíme a na jar sa to už nebude opakovať.

Cieľom Žiliny na jeseň bolo dostať sa do prvej šestky, čo ste splnili.
Sme Žilina a máme vždy iba tie najvyššie ciele. Tretie miesto je zatiaľ dobré. Na jar chceme prvú šestku potvr­diť čo najskôr, a potom sa už pozerať iba dopredu. Určite chceme preskočiť Dunajskú Stredu a potrápiť aj Slovan.

Pred sezónou odišiel do ta­lianskeho Empoli najlepší strelec súťaže v minulom ročníku Samuel Mráz a vy ste ho mali nahradiť. Čakali ste, že po jeseni budete mať na konte desať gólov a bu­dete kanonierom MŠK?
Pre mňa je to niečo neuveri­teľné, pretože pred sezónou som mal úplne iné očaká­vania. Myslel som si, že bu­dem hrávať v 2. lige za B-tím a párkrát sa dostanem v Áčku na lavičku a možno sa budem oťukávať. Cieľom bolo strieľať góly za Béčko, ale ja som ich dal desať za prvý tím a okrem jedného zápasu som bol vždy v základnej zostave. Je to pre mňa odmena za všetku dri­nu a to, čo som futbalu od­malička obetoval. Podstatné sú však naše tímové úspe­chy. Sme v tabuľke vysoko, na našu hru sa dá pozerať, a to ma na tom teší najviac.

Stali ste sa jednou z opôr tímu a zaujíma sa o vás aj viac fanúšikov. Ako si na to zvykáte?
Je to príjemné. Zažívam to prvý raz, že ma ľudia spozná­vajú aj v meste. Párkrát ma už aj požiadali o fotografiu. Snažím sa vždy vyhovieť, ne­robí mi to problém.

Napriek tomu, že ste na jeseň hrali atraktívny fut­bal a ťahali ste sériu bez prehry, fanúšikov na tri­búnach nebolo toľko, ako by ste si zaslúžili.
Nielen ja, ale všetci v šatni sme šťastní za každého fa­núšika, ktorý zavíta na náš zápas a je jedno, koľko má rokov. Určite by sme si pria­li, aby ich chodilo na naše zápasy viac, ale verím, že tí, ktorí sa prišli na nás pozrieť, odchádzali potešení dobrou hrou i výsledkami.

Dobré výkony vás dosta­li aj do tímu slovenskej dvadsaťjednotky. Aké boli vaše pocity z prvého zrazu v reprezentácii?
Pri prvom reprezentačnom zraze ešte starej dvadsaťjed­notky bolo mojou výhodou to, že som poznal trénera Adriána Guľu. Pocity boli ne­opísateľné, ani teraz ich ne­viem celkom dobre opísať. Reprezentácia Slovenska je pre mňa niečo magické a veľ­ké. Výkony chlapcov v kva­lifikácii som pozeral v tele­vízii a zrazu som bol priamo medzi nimi ako jeden z nich v autobuse, šatni, na hoteli, na tréningu. Bolo to nádher­né. Nemal som nejaké veľké očakávania, bol som vďačný za každú jednu minútu. Na druhom zraze som už bol aj na lavičke a v Severnom Írsku som už aj nastúpil na dvadsať minút. Zápas sme síce pre­hrali a nepostúpili sme do baráže, ale vo vnútri som bol nesmierne rád, že sa mi po­darilo byť súčasťou tímu.

V Žiline je pomerne mladý tím, ale je v ňom aj viacero ostrieľaných spoluhráčov. Od koho najčastejšie prijí­mate rady?
Všetci starší chalani sú pre mňa vzormi. Už v mládež­níckych kategóriách som ich sledoval a je to pre mňa česť byť s nimi a hrať s nimi v jednom tíme. Odviedli pre slovenský futbal veľkú robo­tu a každý deň, ktorý môžem s nimi stráviť, je pre mňa odmenou. Viem, že mi chcú pomôcť, a preto počúvam a nasávam do seba všetko, čo mi hovoria.

Aké sú vaše ciele do konca aktuálnej sezóny?
Mojím cieľom je pomôcť tímu k tomu, aby uhral čo najskôr prvú šestku a pona­háňal ešte Slovan. Chcem, aby sme do Žiliny dotiah­li vďaka výkonom v lige ne­jakú európsku súťaž. Chceli by sme vyhrať Slovenský po­hár. Z individuálneho hľa­diska budem rád, keď budem zdravý a budem pravidelne nastupovať. Nie je dôležité, či budem dávať góly ja ale­bo niekto iný, podstatné je, nech sa darí Žiline.

Na čom budete musieť za­pracovať na jar?
Ako tím môžeme vylepšiť vstupy do druhých polčasov, tie nemávame dobré. Osob­ne by som chcel popraco­vať na všetkom. Som mladý hráč, mám ešte veľmi veľa nedostatkov. Verím, že sa mi ich podarí odstrániť čo najviac a spolu to niekam dotiahneme.

Pomáhajú vám aj individu­álne tréningy so Stanisla­vom Grigom? Ako vlastne vnímate, že sa vám venuje osobnosť takého formátu?
Žilina nasleduje európske trendy. Podmienky, ktoré nám ponúka, sú nadštan­dardné a každý, kto sa nám venuje, je top odborník. Som veľmi vďačný za možnosť spolupráce s ním. Počúvam pozorne všetky jeho rady. Ako útočník mám jasné úlo­hy, ktoré musím plniť. Bavil som sa s ním najmä o tom, ako zachovať čistú a chlad­nú hlavu v situácii, keď som v šanci.

V novembri ste mali ešte len 19 rokov a stále ste štu­dentom. Ako sa vám darí v škole a ako ju zvládate popri práci profesionálne­ho futbalistu?
Študujem na Športovom gymnáziu v Žiline. Určite je náročné skĺbiť vzdelanie so športovou kariérou, ale mys­lím si, že vzdelanie mi bude v živote určite treba. Snažím sa chodiť do školy pravidelne a nezanedbávať ju. Mám síce individuálny plán, ale zatiaľ sa mi darí.

Blížia sa Vianoce a záver roka. Ako ich budete tráviť?
Už po zápase so Slovanom sme dostali voľno. Cestoval som za rodinou a tieto dni trávim najmä s ňou. Načer­pávam nové sily a chodím do školy. Učím sa a robím skúšky, takže mám celkom vyplnené dni. Vianoce už budem tráviť iba doma s ro­dinou, možno si ešte vybeh­nem niekde s kamarátmi na krátky výlet, ale inak nič neplánujem.

Ste Terchovčan. Vo vašej obci sú tradície živšie ako v iných obciach. Snažíte sa ich dodržiavať?
Naše Vianoce sú podobné ako inde v regióne. O polno­ci však ideme do kostola a na druhý deň navštevujeme ro­diny a blízkych. Pozrieme si spoločne jasličkovú pobož­nosť a dva-tri dni trávime na­ozaj v úzkom rodinnom kru­hu a sme radi, že sme po roku konečne všetci spolu.

Terchová je aj turistickým a lyžiarskym rajom. Prečo vás nezlákalo lyžovanie, ale futbal?
Keď niekomu poviem, že som z Terchovej a nelyžujem, po­zerá sa na mňa, ako keby som spadol z neba. Na zime mám však radšej prechádz­ky v prírode ako lyžovanie. Je to pre mňa väčší relax ako spúšťanie sa na svahu.

Malofatranské kopce ale máte snáď pochodené, nie?
V mladšom veku som cho­dieval na hory, ale nie som nejaký vášnivý turista, skôr som na spomínané pre­chádzky. Keby však chcel niekto zo spoluhráčov v tíme ísť na túru, zoberiem ho.

Čo by ste rád zaželal čita­teľom Žilinského večerní­ka k Vianociam a do nové­ho roka?
Chcel by som popriať všet­kým najmä zdravie, šťastie a aby mali okolo seba šťast­nú a zdravú rodinu. Ak sa im bude dať, tak nech v roku 2019 prídu čo najčastejšie na naše zápasy, pretože fut­bal hráme pre nich. Verím, že keď budú na štadióne, bude sa nám hrať lepšie.