Čo sa vám vynorí v hlave pri spomienkach na majstrovský titul z roku 2006?
Nádherný čas so skvelou partiou a úžasnými ľuďmi. Tiež som si pozrel ten siedmy zápas v televíziu už aj so synom, človek sa nad tým teraz dobre zasmeje. Potešili ma správy niektorých ľudí počas toho prenosu či to pozerám. Vymenili sme si pár správ a celkovo to boli skutočne dobré pocity.
Bol to váš najväčší úspech v hokejovej kariére?
Tých titulov som zažil viac. Skôr tento titul bol najvytúženejší, lebo som chcel dokázať v rodnom meste uspieť. Ukazuje sa, že tak rýchlo a či vôbec sa to ešte podarí. Uvidíme ďalšie smerovania hokeja v Žiline.
Oslavy nemali konca kraja, bolo to tak?
Jednotlivé série boli ťažké, zisk titulu ešte viac a tie oslavy trvali dosť dlho. Diplomaticky poviem, že boli mimoriadne náročné, aspoň tak by som to uzavrel. Veľký úspech sa patrilo osláviť a mesto si ho zaslúžilo. Nikdy v histórii sa nestalo, že titul vyhral tím, ktorý skončil tak nízko po základnej časti. Z Popradu sme prišli domov dosť neskoro. Každý chcel s nami posedieť, vypiť a podebatovať. Každý oslavoval, ako vládal. Nuž, niekoľko dní som sa doma neukázal.
Ste v kontakte s vašimi niekdajšími spoluhráčmi z majstrovskej sezóny?
Už ani nie, občas si s niektorými chalanmi napíšem. Som viac stranou od hokeja, som v podnikateľskej sfére a nefunguje to tak, že by som sa s hokejistami pravidelne stretával.
Sledujete aktuálne dianie v žilinskom hokeji?
Ťažko to hodnotím, od určitej doby nie som funkcionárom v klube a mám od toho určitý nadhľad. Priznám sa otvorene, že mi je smutno, čo sa deje v žilinskom hokeji. Niekedy tam išli robiť kvázy odborníci, ktorí si mysleli, že môžu robiť hokej a veľmi sa mýlili.
Keď vám je smutno, tak čo by vám v budúcnosti prinieslo radosť?
V prvom rade sa musíme zamyslieť nad kvalitnou prácou s mládežou, čo neskôr prinesie ovocie aj v Áčku. Na celom Slovensku sa pri mládeži zanedbalo veľa vecí, treba nájsť kvalitných trénerov a ich aj vedieť zaplatiť, aby to robili správne. Potom treba pracovať na dostatočnom počte detí, vidím to aj pri synovi, ktorý je v treťom ročníku na základnej škole.
Vraj občas vypomáhate najmladším hokejistom, máte chuť sa v tom intenzívnejšie angažovať?
Chodil som na synove tréningy a aj s Tomášom Harantom sme zadarmo pomáhali trénerom. Povedal som si, že ak to nikomu prekážať a mám mrznúť na zimáku, tak radšej pôjdem na ľad a snažiť sa niečo ukázať. Dokonca som sa nechal nahovoriť každý štvrtok na individuálne tréningy pre deti tiež bez nároku na mzdu. Celkom sa to chytilo, chodilo 30 detí a bolo to fajn.
Zachytili ste správu, že hokej v meste by mohol smerovať do likvidácie?
Neviem aký šport by mal v Žiline fungovať, ak nie hokej. Pomaly začínam mať pocit, že celý šport by sa mal zavrieť a potom deti budú vidieť len v televízii bitky a neviem čo. Mali sme vynikajúci basketbal, volejbal, hádzaná, futbal i hokej. Príde mi to celé čudné, lebo stále počúvam ako potrebuje deti dostať od počítačov, aby sa viac hýbali a športy zanikajú. Nejak to je zle nastavené. Okrem futbalu netuším, čo ostane zachované. Bolo by dobré, keby sa hokej zobral do súkromných rúk, ale treba to vedieť riadiť.
Vy by ste to vedeli riadiť?
Mňa mesto neoslovilo, keď sa vymenila garnitúra. Zrejme nie som zaujímavý, no to je v kompetencii iných ľudí.
