O zdevastovanej kaplnke na Starom cintoríne sa písalo ešte pred pár rokmi, kedy obyvatelia vyzývali kompetentných, aby sa o ňu začali zaujímať. Problém však nastal hneď pri pátraní po jej majiteľovi, ktorý nie je stopercentne známy ešte ani dnes. Už pred štyrmi rokmi sa stala útočiskom bezdomovcov a neprispôsobivých občanov. Podľa ľudí, ktorí majú svojich blízkych pochovaných na Starom cintoríne a okolo miesta pravidelne prechádzajú, bola kaplnka dlho uzavretá, no po jej otvorení sa v nej začali zdržiavať nežiadaní hostia. Vo vnútri sa v tom čase našli aj odpadky či injekčné striekačky a na celkovom dojme jej nepridávali ani porozbíjané okná. Ľudia tvrdili, že bezdomovci odtiaľ každé ráno pravidelne vychádzajú a dokonca žobrú peniaze. Žilinské cintoríny v tom čase vlastnila spoločnosť FUNERAL. Tá o probléme vedela, no chaos v rámci vlastníctva zapríčinil, že sa vtedy nič nevyriešilo.
AKOBY ANI NEEXISTOVALA
Názory na vlastníka kaplnky sa rozchádzali, spoločnosť FUNERAL tvrdila, že ju vlastní cirkev, hovorca Žilinskej diecézy vtedy, naopak, uviedol, že kaplnka na Starom cintoríne vo vlastníctve katolíckej cirkvi nie je. Podľa hovorcu mesta ju v majetku nemalo ani mesto Žilina. O pomoc sa napokon občania rozhodli požiadať mestskú poslankyňu Ivetu Martinkovú. Tá sa rozhodla pred niekoľkými mesiacmi zdokumentovať zúbožený stav kaplnky a začať o nej postupne zbierať informácie. „Najskôr som začala na majetkovoprávnom oddelení. Tam som sa dozvedela, že kaplnka síce na mestskom pozemku je, no mestu nepatrí. Vraj patrí katolíckej cirkvi. Išla som teda na Katastrálny úrad v Žiline, tam som však zistila, že na parcele číslo 1092 nie je registrovaná žiadna stavba,“ opísala začiatky pátrania poslankyňa. Z toho vyplynulo, že pamiatka akoby ani neexistovala. Neskôr pokračovala na Žilinskej diecéze a žilinskej fare, ani tu sa však jasnej odpovede nedočkala. Po čase dostala stanovisko, z ktorého vyplýva, že Žilinská diecéza vzhľadom na svoj vznik v roku 2008 neeviduje žiadny majetkový vzťah ku kaplnke na Starom cintoríne. Takýto vzťah nie je podľa dostupných záznamov dokonca známy ani Farnosti Žilina-Mesto. Podľa nich nemá diecéza dosah na obnovu tejto pamiatky, nakoľko sa stále nevie, kto je vlastníkom a rovnako je kaplnka na pozemku, ktorý vlastní mesto Žilina.
ĎAKOVNÁ KAPLNKA
Kroky poslankyne neskôr smerovali do Štátneho archívu v Žiline. Presný rok začiatku stavby síce nezistila, no dozvedela sa, že jej vznik súvisí s epidémiou moru a vznikom samotného cintorína. „Cintorín bol založený po epidémii moru v roku 1679, kedy zomrelo 150 ľudí. Obete pochovávali na roli zvanej Šefranica. V roku 1707 vyhradili toto miesto na obecný cintorín a po zažehnaní moru tu obyvatelia Žiliny postavili ďakovnú kaplnku,“ uviedla. Ako ďalej poznamenala, niektoré zdroje uvádzajú, že kaplnka na Starom cintoríne bola zasvätená sv. Magdaléne. Zistila tiež, že práve na mieste kaplnky vtedajší richtár (dnes je to primátor) odovzdával úrad novému richtárovi a ten tam skladal aj svoj richtársky sľub. „Informácia o richtároch ma podnietila, aby som sa v hľadaní vrátila späť a oslovila priamo nášho súčasného primátora. Podľa neho sú indície, ktoré hovoria, že kaplnka patrí do majetku mesta, a tak sa začne o jej osud aktívne zaujímať. Pevne verím, že táto 300-ročná historická stavba dostane to, čo jej patrí,“ dodala Iveta Martinková.
NÁRODNÁ KULTÚRNA PAMIATKA
V súvislosti s kaplnkou podala poslankyňa Iveta Martinková ako občan žiadosť na Krajský pamiatkový úrad v Žiline o jej zaradenie do registra národných kultúrnych pamiatok. Krajský pamiatkový úrad vo veci jej žiadosti odoslal podnet na Pamiatkový úrad SR. V súčasnosti zatiaľ nie je známe, koľko celý proces potrvá. Podľa Martiny Magovej z Krajského pamiatkového úradu v Žiline dĺžku procesu nie je možné presne určiť, keďže všetko závisí od množstva vybavovaných podnetov. Najskôr musí zasadnúť komisia, ktorá žiadosť prerokuje a následne zaujme svoje stanovisko.
