Počas výskumu v kaštieli v Bytči, ktorý by sa mal ukončiť koncom augusta, tento rok otvorili osem sond, v ktorých objavili tisícky nálezov. Išlo zväčša o zlomky keramických nádob a kachlíc, v menšej miere aj rôznych klincov, zlomkov sklenených okenných terčíkov, kameninových fliaš, zvieracích kostí, mincí, fajok a podobne. Na výskume aj tento rok pracujú odborníci z viacerých múzeí. Vedúcou výskumu je archeologička Zuzana Staneková z Považského múzea v Žiline, odbornú asistenciu jej poskytujú Danka Majerčíková z Kysuckého múzea v Čadci a Marek Both z Etnografického múzea SNM v Martine. Odborný tím začisťuje a dokumentuje všetky nálezy. Na projekte pracujú aj brigádnici, ktorí sa venujú výkopovým a rôznym asistenčným prácam. Všetky výkopy sa vykonávajú ručne až do hĺbky niekoľkých metrov.
Výskum sa tento rok sústredil na doskúmanie stredovekej vežovitej stavby na nádvorí a vybrané miesta medzi južným krídlom kaštieľa a parkánovou hradbou. Tu odkryli odpadovú nádrž, ktorá pravdepodobne vznikla na mieste staršej stavby podobného účelu.
Objavili padací most
Medzi najzaujímavejšie tohtoročné objavy môžeme zaradiť priestor pred vstupnou vežovou bránou, kde archeológovia odkryli zosilnené základové murivo. „Toto murivo z veľkých pieskovcových blokov zrejme tvorilo nosnú konštrukciu padacieho mosta, ktorý súčasne s kaštieľom postavili už Turzovci. V mladšom období bol padací most azda nahradený pevným mostom,“ vysvetľuje vedúca výskumu Zuzana Staneková. Novší most bol pravdepodobne postavený do priestoru niekdajšej suchej priekopy pod pôvodným padacím mostom najskôr v 18. storočí. „Zásyp priekopy je veľmi rozmanitý, vyskytujú sa v ňom početné zlomky z keramických nádob rôzneho druhu, kachlíc z kachľových pecí, našli sa taktiež fragmenty fajok a písacích potrieb, rôzne kovania, zlomky sklenených nádob, mince a podobne,“ dodáva.
Prekvapivý nález
Občas sa objaví aj nález, ktorý prekvapí aj samotných archeológov. Tento rok to bol predmet z medenej zliatiny, z väčšej časti tvorený dutou rúrkou s otvorom vedeným kolmo na ňu na osadenie iného predmetu, ktorý sa však nezachoval. „Na prvý pohľad išlo o nález, ktorý si nik netrúfol jednoznačne interpretovať. Po pár hodinách sa však jeho pôvodnú funkciu podarilo identifikovať vďaka publikovaným analógiám z Veľkej Británie. Ide o pomerne zriedkavý nález na Slovensku charakterizovaný ako vodovodný kohútik slúžiaci na výpust vody. Pôvodne bol osadený pravdepodobne v neznámej nádrži na vodu, prípadne inú tekutinu, ktorá mohla mať tvar suda alebo inej nádoby a jeho úlohou bolo kontrolovať výtok vody,“ opisuje nález Staneková. „Pokiaľ ide o datovanie, možno sa taktiež oprieť o nálezy z Británie, ktoré odborníci zaradili do rozmedzia rokov 1400 – 1700. Do tohto obdobia spadajú aj črepy z nádob a zlomky keramických kachlíc nájdené v rovnakej vrstve ako bytčiansky kohútik, dokonca môžu datovanie predmetu upresniť, keďže majú včasnonovoveký charakter druhej polovice 16. storočia,“ dodáva.
Ako ďalej?
Nálezy by v budúcnosti chceli predstaviť aj verejnosti v rámci výstavy, ktorá by sa venovala kaštieľom na severozápadnom Slovensku. Všetko je však zatiaľ v podobe nápadov a návrhov. Najprv musia archeológovia zdokumentovať materiály z prieskumov, zrekonštruovať keramiku, zakonzervovať kovy, analyzovať organické zvyšky a podobne. Vzhľadom na veľké množstvo nálezov odhadujú tieto práce na horizont dvoch až troch rokov.
K ďalším prácam však nepristúpia tak skoro. „Tri roky výskumu v areáli kaštieľa, ktoré sme doteraz vykonali, sú tzv. predstihovým záchranným výskumom. Ten by sme mali ukončiť tento rok. Keď ministerstvo vnútra, ktoré je vlastníkom pamiatky, pristúpi ku generálnej obnove kaštieľa, pri zemných prácach budeme vykonávať aj archeologický dohľad,“ uzatvára Staneková.
Myšlienku obnovy tejto pamiatky avizovalo ministerstvo spolu so Žilinským samosprávnym krajom v roku 2021. V súčasnosti je síce v havarijnom stave, ale sídli tu časť Štátneho archívu a budova je momentálne verejnosti neprístupná. Kedy dôjde k rekonštrukcii však uvedené nie je. Keď sa tak stane, kaštieľ spolu so susediacim Sobášnym palácom, bude tvoriť jedinečnú historickú lokalitu, ktorá určite priláka množstvo turistov. Dovtedy ale ešte uvidíme, aké tajomstvá o sebe Kaštieľ v Bytči odhalí.
Zaujímavosť: Zámok, kaštieľ alebo hrad?
Medzi obyvateľmi Bytče a priľahlého okolia sa už dávno zaužíval a zľudovel názov „zámok“. Nie to však správne a predpokladá sa, že prostý ľud ho tak pomenoval pre honosný vzhľad, ktorý sa im javil ako zámok. V starších listinách, ešte predtým, ako tu stál objekt, ako ho poznáme teraz, sa opisuje ako strážny objekt, menšia pevnosť, resp. menší mestský hrad, ktorý pôvodne patril nitrianskemu biskupstvu. Neskôr menil majiteľov, až ho v 16. storočí získal František Turzo, ktorý tu dal postaviť opevnený renesančný kaštieľ. Jeho výstavbou bol poverený taliansky majster Giovanni Kilián z Milána. Historický objekt v Bytči svojou polohou, rozlohou a účelom spĺňa všetky parametre charakteristické pre kaštieľ, preto označenia hrad a zámok nie sú správne.
