Majiteľka spoločnosti, ktorá je momentálne vlastníkom pozostatkov kaštieľa v Kunerade, Jana Škottová a jej manžel, pochádzajú zo Žiliny. Z rodiska sa odsťahovali pred sedemnástimi rokmi do Švajčiarska, kde obaja pracujú, no Slovensko navštevujú pravidelne viackrát do roka. Ich obľúbenými destináciami sú slovenské hory, kde zvyknú tráviť časť letných prázdnin spoločne s deťmi. Na Slovensko však prichádzajú tráviť aj každé Vianoce. „Teraz po kúpe kaštieľa tu určite plánujeme tráviť ešte viac času, čo naša rodina oceňuje,“ podotkla Jana Škottová.
„Zámok poznáme už od detstva, hlavne z rodinných výletov, keď nás rodičia brávali do prírody v okolí Žiliny takmer každý víkend. Nešťastný príbeh zámku sme v posledných rokoch sledovali z médií. Keď sa nečrtalo žiadne reálne riešenie jeho stavu, začali sme sa zamýšľať, či je to niečo, čo by sme mohli skúsiť. Oslovil nás tento konkrétny zámok a jeho osud, teda naša motivácia nebola nadobudnúť nejaký zámok,“ vysvetľuje nová majiteľka kuneradského kaštieľa.
Chuť to skúsiť aj bez záruky úspechu
Noví majitelia si zároveň uvedomujú, že svoje úsilie vkladajú do veľkého a náročného projektu bez záruky úspechu.
„Tým, že nie sme z odboru, pravdepodobne úplne netušíme, čo všetko nás presne čaká. Ale práve chuť vyskúšať niečo nové a oživiť túto pomaly miznúcu pamiatku, nás motivovali sa do kúpy a rekonštrukcie vôbec pustiť,“ poznamenala Jana Škottová a dodala, že veľká časť rekonštrukcií bude hradená z vlastných zdrojov, no zároveň netají, že budú potrebné aj iné zdroje financovania.
„Vieme aj to, že odhadovaná trhová cena zámku po rekonštrukcii bude nižšia ako investícia do jeho rekonštrukcie, čo niekoľkokrát spomínal aj jeho predošlý majiteľ. Momentálne zisťujeme, na aké formy verejných zdrojov a za akých podmienok by sme prípadne mali nárok, aby nám aspoň sčasti vykryli investičnú stratu. Jedným z dôležitých dlhodobých cieľov, najmä z pohľadu dlhodobého zachovania je, aby bol zámok po rekonštrukcii ekonomicky sebestačný,“ poznamenala Jana Škottová.
Prvé upratovacie práce začali
V posledných týždňoch došlo k vyčisteniu najbližšieho okolia zámku od náletovej zelene, požiarnej sute a rôzneho neporiadku, ktorý sa v okolí nachádzal. Odpad bol podľa majiteľky odvezený na skládku a pozemok bol splanírovaný.
„Balustrády, kamenné časti zábradlí a iných prvkov zámku, ktoré boli roztrúsené po okolí, boli označené miestom nálezu, uložené na palety a sú momentálne uskladnené mimo zámku. O tom, ktoré je možné reštaurovať a opäť použiť, bude rozhodnuté neskôr,“ doplnila Jana Škottová s tým, že už od kúpy objektu intenzívne spolupracujú s odborníkmi na zhodnotení jeho súčasného stavu a vypracovaní plánu ako ruinu zvnútra vyčistiť a zastabilizovať.
„Nie je to jednoduché, keďže pohybovať sa kdekoľvek vnútri je momentálne životu nebezpečné. Navyše sa stav neustále zhoršuje tým, ako sa postupne prepadávajú obhorené a dažďom navlhnuté drevené stropy a suť,“ upozorňuje majiteľka prípadných zvedavcov.
Len za posledných pár mesiacov sa podľa nej prepadli cez všetky poschodia stropy minimálne v dvoch miestnostiach. Taktiež už vedia, že dočasné zastrešenie celého objektu nebude možné hneď. Niektoré múry by totiž bez ďalšej sanácie neuniesli ani ľahkú strechu a ďalším dôvodom je, že múry sa zachovali v rôznych výškach. Aby nemuseli byť rozobrané až po úroveň prvého poschodia, uvažuje sa nad iným spôsobom ich ochrany.
„Predbežný plán momentálne konzultujeme s Krajským pamiatkovým a Krajským stavebným úradom v Žiline. Veríme, že v priebehu ďalších dní môžu práce ďalej pokračovať. Spolupracujeme s jednou žilinskou firmou, ktorá je ochotná vykonávať tieto záchranné práce aj počas nepriaznivého počasia a zimy,“ skonštatovala majiteľka.
Socha sv. Štefana je na bezpečnom mieste
Majitelia sa v poslednom čase stretli s otázkami, kam sa podela Socha Sv. Štefana zo severného priečelia zámku. Podľa Jany Škottovej bola v uplynulých dňoch prevezená od pôvodného majiteľa Slovenských liečebných kúpeľov, do priestorov Krajského pamiatkového úradu v Žiline, čo potvrdil aj riaditeľ úradu Miloš Dudáš.
„Ide o kamennú sochu v životnej veľkosti, ktorá sa po rekonštrukcii kaštieľa vráti na pôvodné miesto, na fasádu objektu. Socha je z kameňa, zachovala sa vo veľmi dobrom stave, ale bude sa reštaurovať. Momentálne je deponovaná v priestoroch Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) v Žiline na Mariánskom námestí,“ povedal Miloš Dudáš.
Riaditeľ KPÚ v Žiline považuje komunikáciu s novou majiteľkou kuneradského kaštieľa za veľmi otvorenú a na veľmi dobrej úrovni. „Majitelia urobili prvé kroky, vyčistili areál od zelene, upratali sutiny, spratali, vytriedili a uskladnili kamenné články, a teraz ich čakajú hrubšie stavebné práce,“ dodal na záver Miloš Dudáš.
Čo s kaštieľom do budúcnosti?
Ako momentálne uvádza majiteľka, alternatív je niekoľko, no bližšie sa nimi začnú zaoberať až po ukončení nevyhnutných záchranných prác. Určite by však mal zostať prístupný verejnosti. Dĺžku rekonštrukcie si Jana Škottová pri optimistickej alternatíve dovoľuje odhadnúť na 3 až 5 rokov.
Kroky nových majiteľov sleduje aj aktivista Miroslav Bellan, ktorý mal po celý čas najväčšie obavy z toho, že sa na zámok zabudne a jedného dňa úplne zmizne. Svoj nesúhlas so stavom zámku dával najavo organizáciou rôznych podujatí či protestných stretnutí. Na sociálnej sieti už od prvého požiaru žije stránka „Kuneradský zámok v mojom srdci aj tak nikdy nezhorí“, kde sa počas ostatných rokov nazbieralo množstvo materiálov a fotografií Kuneradského zámku.
„Aj týmto spôsobom sme dávali najavo, že na Kuneradský zámok nezabúdame, že existuje, že Kuneradský zámok sa opraviť dá a stále je možné vrátiť ľuďom kultúrnu pamiatku. Snažil som sa s pomocou médií udržať povedomie o zámku a myslím, že to boli dobré kroky, veď aj majitelia sa vyjadrili, že ich zaujal príbeh zámku v tlači a povzbudil ich veľký citový vzťah ľudí z Rajeckej doliny ku tomuto miestu,“ vyjadril svoje dojmy Miro Bellan.
