Ľudia sa po pandémii začali viacej zameriavať na handmade tvorbu. Čo je pre Žilinu v tomto smere špecifické?
Čo tu určite vyskakuje, a je to fajn, je práve drotárska výroba. Tým je náš región špecifický. Je tu pár drotárskych výrobcov, ktorí sa tomu venujú. Každý z toho svojho pohľadu. Možno by ich mohlo byť aj viac, keďže ide o našu históriu. Potom tam nie je nejaká veľká odlišnosť. Máme ľudí, ktorí háčkujú, štrikujú, vyrábajú z dreva, z kože. Je tu veľa predajcov, ktorí vyrábajú šperky.
Sú ľudia naklonení takýmto výrobkom? Aj čo sa týka kúpy.
Myslím si, že si začínajú viac uvedomovať pôvod vecí, odkiaľ sú, kde boli vyrobené. Čo znamená ručná výroba. Najmä, ak si niekto skúsi niečo vyrobiť, tak potom oveľa viac vie oceniť hodnotu a aj cenu danej veci. Niekedy veľa ľudí povie, že toto by som vyrobil, ale keď si to skúsia, tak zistia, že to nie je také jednoduché. Toto si ľudia začínajú uvedomovať, že keď je niečo masovo vyrobené je v tom iný čas aj energia. Pocit z takého výrobku je jednoducho iný.
O čo je najväčší záujem?
Vždy pôjdu šperky. To sa predáva stále. Sú naozaj rôzne a každý si vyberie. A to aj ženy aj muži.
Keď hovoríte o mužoch, čo zaujme z takýchto ručne vyrobených vecí ich?
Buď prídu po darček a vtedy idú podľa toho. Ale zvyknú pozerať ručne vyrobené peňaženky, tašky ale aj prívesky. Už si vedia aj v tomto smere povedať presne, čo chcú.
Hovorí sa, že tieto výrobky sú drahšie. Išli hore ceny aj teraz?
Áno, materiály zdraželi a to sa odrazilo na cenách. Ale to ešte aj dôjde, pretože veľa výrobcov malo materiál ušetrený a tak ešte tvoria z toho, čo majú. Každopádne aj túto oblasť zasiahlo zdražovanie. Predaje sú tiež nižšie a tak musia zvýšiť ceny. Jedna vec sú náklady na materiál, ale dôležitá je aj cena za prácu a čas, ktorý tomu venujete.
Ak niečo vy vyberáte na ďalší predaj, čo rozhoduje?
Ja sa pozerám hlavne na to, či je to kvalitné, pekné a či niečo také nemáme. A nemôžem zabudnúť aj na ekologickú stránku a udržateľnosť. Pozerám sa na to, kto to vyrába, alebo z akých materiálov. Láka ma recyklovateľný materiál. Zároveň sa mi páči, ak to odkazuje na našu kultúru. Keď je to slovenské, nech je to naozaj naše. Ak je nápis „hrdý Slovák“ tak nech je výšivka naša a nie poľská alebo fínska. To sa stáva často. Ľudia to nie vždy vedia odlíšiť. Keď už folklórne, tak nech je aj zdroj slovenský.
Vy sama niečo tvoríte?
Ja mám veľmi rada tvorenie a doma mám toho naozaj dosť rozrobeného. Ide skôr o maličkosti pre vlastnú spotrebu. Milujem však najmä predaj, mám rada zachraňovanie vecí. Moje motto je: Zdobiť a neškodiť. Mali by sme robiť veci, tak, aby neničili, zachovali, neškodili a zachovávali planétu.
Je v Žiline dosť príležitostí na prezentáciu takejto tvorby?
Je toho dosť, ale uvítala by som viac. Snaží sa aj mesto, synagóga ale aj samosprávny kraj či Živena. Ťažko to môžeme porovnávať napríklad s Bratislavou. Páčia sa mi trhy v Trenčíne, kde to bolo zamerané na slovenských predajcov. To mi tu trošku chýba.
Pandémia zasiahla aj túto oblasť?
Mám pocit, že nás to dobieha teraz. Kým tu bol covid, tak sme nevedeli, čo bude, ale nejako sme fungovali. Ľudia mali rôzne „zásoby“ , potom prišla vojna, energie a nás, a všeobecne obchodníkov, to začína dobiehať teraz. A tú neistotu vidieť aj v nákupoch. Mnohí čakajú, čo bude.
Čo je potom za tým úspechom?
Podľa mňa je zmysel v tom zdobiť a neškodiť. Vieme vyprodukovať ohromnú kvalitu na Slovensku a keď kúpite niečo, čo je vyrobené tu, tak veľká časť peňazí ostáva tu. Ja predaju verím a ten spôsob, ako v tom pokračovať nájdem.
Niečo viac o Kataríne
Rodina: Mám dvoch synov Samka a Oliverka a manžela.
Záľuby: Veľmi rada čítam a maľujem podľa čísiel. Rada pestujem, mám záhradu.
Obľúbená kniha: To sa mení, teraz je to najmä romantika a knihy o biznise.
Obľúbené miesto v Žiline: Budatínsky park
Cestovateľský sen: Island. Rada cestujem a je mi jedno kde.
Čo si na ľuďoch vážite: Keď sú pozitívni a autentickí sami sebou.
