Slovenské florbalistky sa vrátili zo svetového šampionátu vo fínskom Tampere s najlepším umiestnením v histórii, keď obsadili konečnú ôsmu priečku. Slovensko reprezentovala aj 21-ročná Žilinčanka Katarína Klapitová, ktorá na klubovej úrovni aktuálne hráva vo Švajčiarsku za tím Wizards Bern Burgdorf. Tá nám porozprávala, prečo je sklamaná, o ostrých vyjadreniach kapitánky Lucie Košturiakovej do médií, podmienkach ženského florbalu na Slovensku aj o svojej budúcnosti.
… a v drese svojho súčasného zamestnávateľa vo Švajčiarsku.
Máte za sebou účinkovanie na svetovom šampionáte. S akými pocitmi ste sa vrátili domov?
Nespokojná a sklamaná. Mali sme stanovený cieľ skončiť na piatom až šiestom mieste a ten sa nám nepodarilo splniť. Ani tá radosť z postupu do osmičky, čo sa podarilo prvýkrát v histórii slovenského ženského florbalu, ma nedokázala veľmi rozveseliť, lebo ma strašne mrzí zápas, kde sme mohli postúpiť do boja o piate miesto. Možno časom si uvedomím, že sme sa aspoň trošku posunuli, ale momentálne to hodnotím negatívne.
Turnaj ste odštartovali štyrmi výhrami, aby ste ho napokon zakončili troma prehrami, čo znamenalo konečné ôsme miesto. Ako ho hodnotíte?
Prvé tri zápasy v skupine sa očakávalo, že by sme mali zvládnuť. Rozhodujúci bol štvrtý zápas s Nórkami, kde sa rozhodovalo o postupe do prvej osmičky. Tento dôležitý duel sme dokázali vyhrať a vo štvrťfinále nás čakali Švédky, kde sa tak trošku aj rátalo, že prehráme. Našou motiváciou bolo prehrať menším rozdielom ako prehrali Češky, čo sa nám podarilo (úsmev). A k zvyšným dvom stretnutiam, tak tam už neviem, čo sa to s nami dialo…
Je ôsme miesto reálnym odrazom ženského florbalu na Slovensku?
Myslím si, že na to piate miesto sme tento rok výkonnostne jednoznačne mali. Ale celkovou organizáciou, akú sme mali, to ôsme miesto tomu zodpovedá.
Čo hovoríte na celkovú úroveň šampionátu?
Konečne boli tento rok napínavé semifinálové zápasy aj finále samotné. Prvá štvorka sa opäť o niečo viac vyrovnala. Nikto ale nečakal, že Česko prehrá so Švédskom 17:2. Celý turnaj mal herne dobrú úroveň a bol organizačne dobre zvládnutý.
V médiách teraz rezonujú vyjadrenia vašej kapitánky Lucie Košturiakovej o žalostných podmienkach v reprezentácii. Aké je vaše stanovisko k tejto situácii, ktorá nastala?
To nie je iba o Lucke. Rozprávali sme sa o tom všetky hráčky spoločne a ona ako kapitánka má právo vyjadriť sa k tomu. Vo všetkom sme sa zhodli a každá jedna z nás sme ju v tomto podporovali. V žiadnom prípade nehovoríme, že chyba toho ôsmeho miesta je v tom, že sme mali zlú izbu alebo zlé jedlo. My tomu obetujeme všetok svoj voľný čas, svoje dovolenky a tešíme sa na tie majstrovstvá celé dva roky, tak rátame aspoň s tým, že sa budeme môcť cítiť ako reprezentant a budeme sa môcť sústrediť len na zápas. A namiesto toho si musíme po sebe umývať taniere a riešiť, čo je to za hnusné jedlo, ktoré nikomu nechutí a nikto to nedokáže ani len riešiť. Človek nevie, kedy má tréning a všetky informácie si musí získavať sám, nemáme žiadnu taktiku, nevieme reagovať na prípadné zmeny tímu. My hráčky sme si tam už v závere robili všetko sami. Hrali sme sa na organizátora, na trénera, asistenta, aj taktiku sme si robili samé. Potom sa človek nemôže sústrediť na to, na čo by prioritne mal, a to je hranie florbalu.
Z úst kapitánky zaznelo aj vyjadrenie, že ak nenastane v tomto smere nejaká zmena k lepšiemu, tak si už reprezentačný dres neoblečie. Vo vašom prípade je to ako?
Musím povedať, že už sa nejaké kroky začali diať. Odstúpil tréner, budú sa riešiť noví ľudia. Dúfam, že v blízkej budúcnosti nám svitá na lepšie časy. Ja sama by som ale nikdy nepovedala, že nejdem reprezentovať, lebo je to pre mňa strašne veľká česť.
O dva roky budú majstrovstvá sveta na Slovensku v Nitre. Uvidíme vás tam?
Samozrejme. Myslím si, že tam uvidíme všetky z nás.
Prelaďme z reprezentácie na vašu klubovú kariéru. Ako ste sa dostali hrať do Švajčiarska?
Počas vysokej školy som chcela vyskúšať nejaký zahraničný pobyt. Švajčiarsko je moja obľúbená krajina a chcela som to spojiť aj s hraním florbalu. Trénerom teraz už môjho tímu je Čech a keď sa o tom dozvedel, tak sme nemali problém sa dohodnúť.
Ako vyzerá vaša florbalová budúcnosť?
Vo Švajčiarsku som na jednu sezónu, resp. na dva školské semestre. Túto sezónu by som teda mala ukončiť tu. Nový ročník sa vrátim do Ostravy a dúfam, že budem hrávať opäť za Vítkovice.
Aké sú vaše ďalšie ciele, ktoré by ste chceli hraním florbalu dosiahnuť?
Zatiaľ sa všetky moje ciele naplnili, iba s tou reprezentáciou to tentoraz nevyšlo podľa predstáv. Takže ešte v tomto smere by to chcelo nejaký väčší úspech, aspoň to piate miesto a niekde v ďalekej budúcnosti, keď budem mať štyridsať rokov, by som chcela medailu z majstrovstiev sveta (smiech). Na klubovej úrovni by som chcela vyhrať tri tituly v troch rôznych ligách. Zatiaľ sa mi to podarilo v dvoch, takže na tretie zlato ešte čakám.
Blížia sa vianočné sviatky. Kde a ako ich budete tráviť?
Cestou zo Švajčiarska mám ešte naplánovanú zastávku v Prahe na nákup vianočných darčekov. Vianoce budem tráviť s rodinou a blízkymi doma v Žiline.
Martin Hadač
Snímky archív Kataríny Klapitovej
