Tridsaťšesť krojov z rôznych kútov Slovenska mohli obdivovať počas Jánošíkových dní nielen Žilinčania. V Makovického dome v Žiline bola výstava Košieľka bieľená, rubáčik riasený, ktorej autorkou bola etnologička Júlia Marcinová.
Na malom priestore výstavnej siene Makovického domu mali návštevníci nedávno možnosť pokochať sa sviatočnými či svadobnými krojmi, ale i odevmi, ktoré si obliekal ľud v bežný pracovný deň. S nápadom usporiadať výstavu s prislúchajúcim názvom Košieľka bieľená, rubáčik riasený prišla etnologička Júlia Marcinová. „S malou dušičkou som tento nápad predostrela pani riaditeľke Krajského kultúrneho strediska v Žiline Soni Řehákovej, ktorá ho s nadšením prijala,“ prezradila Júlia.
Následne už spojila sily so Soňou Jamečnou, ktorá pracuje na úseku folklóru. Obe dámy spolu nepracovali prvý raz. Skúsenosti z dobre vykonanej práce majú aj vďaka dvom knižným publikáciám o krojoch v Terchovskej a Rajeckej doline.
Slovenský kroj - fenomén
„Slovenské kroje sú pre mňa fenoménom, o ktorom by mali ľudia vedieť. Mojou prvou výstavou boli ženské kroje Rajeckej doliny, druhú sme robili spoločne so Sonkou – kroje Terchovskej doliny, no stále som snívala o niečom väčšom,“ vyslovila sa Júlia Marcinová. Dať dokopy množstvo krojov im vraj netrvalo dlho. „Stačilo pár telefonátov, štyri zberné okruhy, prevetranie vlastnej zbierky a bolo to,“ zasmiala sa.
Na výstave teda nechýbali ani kroje z Júliinho vlastného šatníka. „Nemám veľkú zbierku, kompletných krojov by som poskladala asi sedem, ale mám veľa krojových súčastí: sukní, čepcov, rukávcov, lajblíkov a pod. Niektoré kroje som si kúpila, iné dostala, keď som bola na nejakom výskume. Sú však aj také, ktoré som dostala z lásky - neprezradím z akej veľkej (úsmev), alebo od kamarátky, ktorá mi ich zverila do starostlivosti, lebo ich nechcela nechať stuchnúť v skrini.“
Kroje z 36 obcí Slovenska
Podstatné pre výstavu bolo mať kroje z regiónov, ktoré patria pod pôsobnosť Žilinského samosprávneho kraja, teda horné Považie, Liptov, Kysuce, Orava a Turiec. „Keď sme mali zabezpečené kroje z týchto oblastí, pustili sme sa do ďalších. Musím povedať, že všetko fungovalo vďaka kamarátom, ktorých mám po celom Slovensku. U všetkých som sa stretla s maximálnym pochopením a ochotou pomôcť,“ upresnila a dodala: „Výber však bol veľmi ťažký už len kvôli tomu, že máme na Slovensku také úžasné množstvo krojov s neuveriteľnými rozdielmi. Preto nakoniec základ výberu tvoril fakt, aby boli zastúpené regióny, ako napr. Hont, Abov, Horehronie, Považie, Tekov a pod. Mohli by sme ukázať omnoho viac, no kapacita výstavného priestoru to nedovoľovala. Myslím si však, že slovenskú pestrosť sme ukázali v plnom rozsahu.“
Z okresu Čadca bola na výstave zastúpená Oščadnica, z okresu Bytča Hvozdnica, z okresu Martin bolo niekoľko súčastí, aj štylizovaný kroj zo súboru Kalužiar. Z okresu Žilina bolo krojov a súčastí najviac: Čičmany, Kunerad, Rajecká Lesná, Krasňany a samozrejme Terchová.
Vybrať najkrajší je ťažké
K najstarším z krojov určite patril mužský kroj z Hvozdnice, ktorý pochádza pravdepodobne z prelomu 19. a 20. storočia. „Do toho istého obdobia, začiatku 20. storočia, by som zaradila aj mužský kroj z rusínskej obce Šambron. Viaceré boli z obdobia 1. svetovej vojny a najviac z medzivojnového obdobia,“ povedala etnologička. K najstarším kúskom určite patril aj ženský kroj z Krakovian. Zaujímavosťou bol kožuch hriňovského richtára z roku 1929.
Kroje na výstavu sa snažili zohnať tak, aby boli kompletné a mohli ich nainštalovať na figuríny. „Čo sa týka mužských krojov, tie boli takmer kompletné. Chýbali akurát opasky, v jednom alebo dvoch prípadoch klobúky. U žien boli niekde problémom spodné sukne, na figurínach však nie sú až také podstatné,“ vysvetlila Júlia a doplnila: „Čepce sa nepodarilo zohnať úplne zo všetkých regiónov, ani to však nebol problém. Buď mala figurína partu a teda bola nevestou, alebo sme dali šatku. Ak sme nemali ani to, ani to, vytvorili sme slobodné dievča s účesom. Tieto detaily, súmernosť figuríny, proporcionálnu vyváženosť a výtvarnú stránku mala na starosť Sonka Jamečná.“
Medzi krojmi na výstave v Makovického dome v Žiline.
Kráľovné medzi krojmi
A ktorý kroj je najkrajší? „To je veľmi ťažko povedať,“ odpovedala na otázku Júlia Marcinová, „pre mňa neexistuje kroj, ktorý by bol na Slovensku najkrajší. Mám veľmi blízko ku krojom z Rajeckej doliny – od Čičmian cez Fačkov, Rajeckú Lesnú, až po rodné Poluvsie, čo sú jednoduché kroje s krásnymi výšivkami. Fascinujú ma však mnohé – tekovské kroje, kroje z okolia Myjavy, Moravské Lieskové, no tak isto Važec, kroje z Podpoľania.“ Podľa jej slov má v sebe každý niečo iné, z čoho sa jej zatají dych.
„Každý z nich ma napĺňa neskutočným pocitom vďaky a obdivu za každú ruku a dobré oči, ktoré sa pri petrolejových lampách trápili alebo tešili z toho, čo vytvoria alebo vytvoriť musia.“
Katarína Kvašňovská
Snímka archív Júlie Marcinovej
