Ste čerstvým držiteľom druhého ocenenia Český lev za hudbu k filmu V tieni, na ktorej ste pracovali spolu s Janom P. Muchowom. Na tohtoročnom udeľovaní ste boli aj jediný ocenený Slovák. Aké sú vaše pocity?
Nie je úplne rozhodujúce, odkiaľ človek je, ale to, že ide o zahraničnú cenu, je o to príjemnejšie. Poteší to určite.
Filmová hudba k snímke V tieni získala už v tomto roku Cenu českej filmovej kritiky. Očakávali ste aj sošku Českého leva?
Ja sa priznám, že som neočakával ani jednu sošku, ani tú od Českej filmovej kritiky. Dokonca väčšinou platí to, že ten, čo vyhrá cenu kritiky, neboduje už v českých Levoch. Mne, respektíve nám s Honzom Muchowom, sa to stalo. Podarilo sa nám získať oboje a to ešte znásobilo moju radosť - že hudba zarezonovala u odbornej kritiky i divákov.
Ako vy vnímate snímku V tieni?
Ako veľmi dôležitú z toho dôvodu, že jej posolstvo je o morálnych hodnotách človeka, ktorý žil v rovnakej krajine, v rovnakom prostredí ako my. Je to nekonečná téma, keďže žijeme v tieni komunizmu a rôznych ďalších nezmyslov. A o sile charakteru a morálky je vždy dobré hovoriť.
Je pre vás, tvorcu filmovej hudby, prostredie českého filmu prestížnejšie alebo atraktívnejšie?
Za posledných dvadsať rokov sa na Slovensku vyprodukovalo podstatne menej filmov ako v Čechách, aj keď Slovensko je napríklad tiež koprodukčným partnerom filmu V tieni. Česi si filmové prostredie dokázali udržať aj po roku 1989. Na Barrandove sa kontinuálne nakrúcajú filmy prakticky doteraz, my sme za Mečiara prišli o Kolibu, a teda aj o možnosť prirodzene pokračovať v tradícii filmovej tvorby. Veľké množstvo slovenských filmov je odkázaných na dokončenie obrazovej a zvukovej postprodukcie v Čechách. Takže pre mňa to nie je otázkou atraktivity alebo prestíže, ale jednoducho do určitej miery nevyhnutnosti realizovať filmovú hudbu v profesionálnom prostredí.
Kedy ste začali mať ambície spájať hudbu s obrazom?
Roky som robil hudbu do divadla. Začínal som v Divadle Astorka, vtedy som mal devätnásť rokov. Sú to desiatky scénických hudieb, ktoré som realizoval na Slovensku ako i v Čechách, a od toho bol už len krôčik k filmu. V podstate aj divadlo je spájanie hudby s obrazom, len sa to deje v nezaznamenanom reálnom čase.
Je pre vás dôležité, že je vaša práca ocenená?
Je to veľmi príjemný pocit. Je to spoločensky potvrdená ospravedlnenka mojej zaneprázdnenosti pre mojich blízkych, rodičov, priateľku… ale ja vďaka tým cenám viac práce nedostávam. Sú akoby odmenou za odvedenú prácu, to áno. A môžu byť aj motiváciou pre ľudí, ktorí robia filmovú hudbu alebo s tým začínajú, aby vedeli, že je možné žiť na Slovensku a robiť filmy v kontexte českom, slovenskom i európskom, a nemusia hneď emigrovať.
Môžete si povedať, že máte vysnívanú prácu?
Ťažko posúdiť, ja som nič iné totiž ani nikdy nerobil. Skladal som najprv hudbu do divadla a potom neskôr pre film, seriály a podobne. Nič iné by som asi robiť ani nevedel (smiech). Takže nemusím o tom uvažovať. Mňa na mojej práci vábi to, že spolupracujem s veľmi šikovnými ľuďmi a že každý film či divadelná hra je nová skúsenosť, ponúka novú tému, s ktorou treba pracovať. Človek je dobrovoľne prinútený veľa čítať, pozerať iné filmy, divadelné predstavenia, chodiť na výstavy. Pri tejto práci je niečo, čo vás stále núti byť v pozornosti a je veľmi príjemné, že nemôžete zlenivieť.
Bola práca na niektorom filme alebo divadelnej inscenácii výzvou alebo dokážete povedať, že ste odviedli výnimočne dobre prácu?
Ja sa snažím ku každej práci s hudbou pristúpiť čo najlepšie a najzodpovednejšie v tom aktuálnom čase, keď tvorím. Niektoré moje práce sú hodnotené lepšie, alebo lepšie povedané, výsledky sú
viditeľnejšie, napríklad keď je film od známeho režiséra. Ale aj tie menej viditeľné výkony sú dôležité, aj keď nie sú tak masovo prijaté. Človek nikdy nevie, akú príležitosť má v skutočnosti pred sebou a mal by preto využiť svoj potenciál na sto percent a za každých okolností. To, že niekto vám umožní prezentovať sa, je veľká vec.
Ste profesionálne deformovaný a pri filme, divadle alebo reklame vnímate skôr hudbu ako obraz?
Po čase je normálne, že sa dostaví istá deformácia. Tým, že sa hudbou celý život zaoberám, stáva sa mi, že sa pri sledovaní filmu na ňu naozaj viac zameriam a hodnotím jej funkčnosť alebo spracovanie. A potom sa nezaoberám dejom filmu. To asi nie je to dobré, ale je to tak.
Na čom v súčasnosti pracujete?
Nemôžeme veľa prezrádzať, ale momentálne pripravujem dva české filmy. <
Vizitka:
Michal Novinski (1971, Žilina) je slovenský hudobný skladateľ pre film a divadlo na Slovensku aj v zahraničí. Na konte má niekoľko ocenení z divadelného i filmového prostredia, medzi nimi i Slovenskú národnú filmovú cenu Slnko v sieti za hudbu k filmu Nedodržaný sľub a dvoch Českých levov za najlepšiu pôvodnú hudbu k filmom Kuky sa vracia a V tieni. Posledný spomenutý film bol menovaný za českého kandidáta na OSCARA 2012.
Veronika Cvinčeková
Snímky archív MN
