Čoraz obľúbenejší festival nového slovenského divadla a tanca KioSK otvoril svoje brány po siedmykrát. Okrem diania v kultúrnom centre Stanica Žilina-Záriečie sa niektoré podujatia konali v žilinskej Novej synagóge.
Témou festivalu KioSK bola sebareflexia. Do najhlbších končín seba samého sa pozreli len tí najodvážnejší, ktorí boli počas štyroch dní hosťami asketickej aj honosnej výstavy divadla.
„KioSK opäť rozpustil hranice divadla, skúmal, či má v súčasnosti zmysel hovoriť o divadle, hercovi, divákovi. Ponúkol rôzne zážitky, ktoré do divadla zámerne miešajú iné médiá a druhy a lámu ho smerom k filmu či výtvarnému umeniu. Niektoré dokonca ukrajujú z normálneho života, práce, každodennosti a ponúkajú ich ako určitú formu divadla. KioSK s témou sebareflexia bol nielen o zážitkoch, ale aj o tom, že divadlo má načase pozrieť sa na seba samé a zamyslieť sa,“ vyslovil Martin Krištof, jeden z dramaturgov festivalu.
Festival ponúkol ako zvyčajne prierez aktuálnym dianím na súčasnej nezávislej divadelnej a tanečnej scéne, priniesol päť predstavení v slovenskej alebo svetovej premiére a bohatý sprievodný program.
Newyorčan Pavel Zuštiak vytvoril na Stanici prvú časť trilógie The Painted Bird s názvom Bastard. Po štyroch rokoch priviezol KioSK jeho druhú časť – Amidst. Silné prepojenie formy s obsahom vytvorilo pôsobivú zmyslovú inštaláciu, ktorá prepojila živé vystúpenie tanečníkov, hudobníkov a videoprojekcie do jedného tvaru, ktorého súčasťou sa stal aj divák, voliac si sám svoje miesto na scéne. Predstavenie, kde okrem živých vystupujúcich účinkovali aj projekcie, patrilo medzi jedno z technicky najnáročnejších, aké kedy na Stanici uviedli. Vďaka skutočným hudobníkom a tanečníkom však živá produkcia prevládla nad digitálnou.
V priestoroch rekonštruovanej Novej synagógy predstavil svoje aktuálne práce v Grécku pôsobiaci choreograf a tanečník Jozef Fruček so súborom RootlessRoot Company. V sobotu tu uviedli fyzickú performance W Memorabilia (Phaedra’s Laboratory), ktorá získala cenu za svetelný dizajn Počin [Poučn] udeľovanú pri festivale. Žilinský rodák potom na tom istom mieste uzavrel v nedeľu program prehliadky 7-hodinovou Nekonečnou inštaláciou. Fruček si na seba vzal ťažkú úlohu, a to doslova. Niekoľko hodín prekladal veľké drevené kláty z jednej kompozície do druhej. Čistota akcie v priestore s historickým a umeleckým nánosom neotvorila žiadny rozsiahly koncept, ale svojou jednoduchosťou otvorila základné otázky týkajúce sa zmyslu a hodnôt umenia a práce.
-kk-, -ph-, snímka archív Stanice