Kliešť obyčajný je prenášačom viacerých nebezpečných ochorení. Najčastejšie je to lymská borelióza, ktorá sa dá liečiť antibiotikami, a druhá v poradí je kliešťová encefalitída. Na tú zatiaľ neexistuje potvrdená liečba a pri nakazení sa podávajú medikamenty, ktoré zmierňujú jej priebeh. Ochorenie je sprevádzané zápalom mozgu, miechy a mozgových obalov. Je to ochorenie s prírodnými ohniskami a má sezónny charakter. Môže zanechať trvalé následky a výnimočne končí smrťou.
Počiatočnými prejavmi ochorenia sú malátnosť, bolesti svalov a kĺbov, bolesť hlavy a zvýšená teplota, ktoré často pripomínajú chrípku. Po niekoľkých dňoch zdanlivého pokoja sa môžu objaviť závažnejšie klinické príznaky a môže dôjsť k zápalu mozgových blán. Inkubačná doba sa pohybuje v rozmedzí 7 až 14 dní od prisatia kliešťa.
Situácia je oproti minulým rokom lepšia
Vírus na človeka prenáša najčastejšie infikovaný kliešť. Nachádza sa v jeho slinách. Regionálny hygienik Martin Kapasný upozorňuje: „Kliešť môže nakaziť aj zvieratá a tak prenos je možný aj pitím čerstvého, tepelne neopracovaného ovčieho či kozieho mlieka alebo zjedením mliečnych výrobkov z takéhoto mlieka. Označuje sa to ako alimentárna nákaza.“
Podľa údajov z Úradu verejného zdravotníctva SR v roku 2022 počet zistených ochorení presiahol 200 prípadov, čo naposledy bolo zaznamenané v roku 1960. Ku 7. septembru 2023 bolo zaznamenaných v SR 163 prípadov ochorenia. Ochorenie má sezónny charakter, takže možno predpokladať, že celkový výskyt ochorenia za rok 2023 bude podobný ako v roku 2022. „Najvyšší výskyt bol zaznamenaný v Trenčianskom a Banskobystrickom kraji. V Žilinskom kraji sme zaznamenali zatiaľ 27 prípadov a situácia je o niečo lepšia ako v minulých rokoch. V roku 2022 bolo zaznamenaných celkovo 65 prípadov, v roku 2021 31 prípadov a v roku 2020 58 prípadov,“ uvádza hygienik Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Žiline.
Z potravín dominuje ovčie a kozie mlieko
Najčastejší mechanizmus prenosu v Žilinskom kraji bolo prisatie kliešťa, išlo presne o 12 prípadov. „V troch prípadoch išlo o konzumáciu potravín a u časti prípadov sa mechanizmus prenosu nepodarilo zistiť. V celej Slovenskej republike je ale situácia odlišná. Z celkového počtu 163 evidovaných prípadov bol prenos potravinami až u 64 prípadov, kým prisatie kliešťa len u 59 prípadov. Z potravín dominuje tepelne neopracované ovčie a kozie mlieko a výrobky z nich,“ pokračuje Martin Kapasný a upozorňuje, že vírus encefalitídy je zničený pri teplote 70 °C. Pred konzumáciou tohto typu mlieka je preto vždy vhodné ho tepelne upraviť.
Ktorá lokalita v Žilinskom kraji je z hľadiska výskytu kliešťov riziková? Čo sa štatistík týka, najhoršia je situácia v okrese Kysucké Nové Mesto. „Relatívna chorobnosť (počet prípadov na
100 000 obyvateľov) tu dosiahla 12,3. V okrese Čadca relatívna chorobnosť dosiahla 7,96,“ uvádza regionálny hygienik. Naopak v okresoch Námestovo, Turčianske Teplice a Tvrdošín nebol zaznamenaný ani jeden prípad.
Problémom je iba tepelne nespracované mlieko oviec a kôz.
Najlepšia prevencia je vakcinácia
Situáciu v Žilinskom kraji hodnotí Regionálny úrad verejného zdravotníctva ako stabilizovanú. Vždy je však prvoradá prevencia. „Z preventívnych opatrení je potrebné zabrániť prisatiu kliešťa vhodným oblečením, prípadne použitím repelentu a vyhýbať sa tepelne neopracovaným mliečnym výrobkom z neoverených zdrojov,“ podotýka Martin Kapasný.
Hoci na vírus kliešťovej encefalitidídy zatiaľ neexistuje liečba, je k dispozícii očkovacia látka, ktorá predstavuje najbezpečnejšiu ochranu pred ochorením. Dôrazne sa odporúča najmä u osôb pohybujúcich sa v rizikovom prostredí, ako sú lesní pracovníci, pracovníci v poľnohospodárstve, ale aj napríklad chatári. Je to však vhodná prevencia pre každého, kto žije v endemickej oblasti – prírodnom ohnisku výskytu kliešťovej encefalitídy a v mieste, kde žijú potenciálne nakazené zvieratá. Takouto oblasťou je aj Horné Považie.
Očkovať sa proti tomuto vírusu je možné už od 1 roka a kedykoľvek počas roka, no optimálne je začať v zimných mesiacoch. Po prvej dávke je potrebné podať druhú v intervale 1 mesiaca a tretiu dávku za 6 mesiacov. Už prvé dve dávky ochránia človeka už pred tzv. jarnou aktivitou kliešťov. Chráni človeka bez ohľadu na to, či vírus do tela prenikol prostredníctvom kliešťa alebo nepasterizovaných mliečnych výrobkov.
V Českej republike je zaočkovaných zhruba 30 % obyvateľov a v Rakúsku až 90% populácie (pričom Rakúsko v 70-tych rokoch patrilo ku krajinám s najvyšším počtom ochorení.) Na Slovensku je zaočkovanosť proti kliešťovej encefalitíde stále nízka. Podľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne je to pritom najčastejšie hlásenou vírusovou infekciou nervového pôvodu na Slovensku.
