Pri našej oslave narodenín sme si pre vás pripravili ďalšiu zo súťaží, ktorá určite bude mať úspech, pretože ceny sú viac než lákavé. Z podobných aktivít pre čitateľov máme najväčšiu radosť, lebo dobre vieme, že bez vás by sme si naše články mohli písať do šuflíka. Vďaka za vašu priazeň a dôveru hlavne posledné roky. Prežiť aj v novinárskom fachu Covid-19, vojnu či iné nástrahy za tri roky sú rozprávania na dlhý čas a verte, že by ste len s údivom počúvali, čo všetko dokáže táto partia úžasného kolektívu. Vždy to bolo a aj však bude o ľuďoch s veľkou mierou zodpovednosti a lásky voči týmto novinám, teda práve voči vám čitateľom.
Príbehy našich kolegov z redakcie sme vám priniesli v tomto špeciálnom čísle, keď na športových stranách sme predstavili dlhoročného športového redaktora Miroslava Leitnera. Cestovanie v čase nám spoločne ukázali najkrajšie časy týchto novín, keď v Žiline išli doslova na dračku. O to viac som rád, že našou stabilnou súčasťou je celý pracovný život naša grafička Marta Hurková. Večerník mal vždy šťastie na výborných zamestnancov, čo sa ukazuje aj na jeho dlhovekosti. Verte mi, že ak človek by nemal lásku k týmto novinám, tak by už nevychádzali. Ľudia v našej redakcii málo plačú, málo nariekajú, ale zato vytrvalo bojujú, i keď dosť často nevládzu a na život s nadhľadom potrebujú neraz viac než len jeden pohár dobrého červeného vína. A doslova dokážu stihnúť každú uzávierku, i keď sú na dovolenke pri mori, v nemocnici už pred operačným stolom či doma s ťažkým kovidom. Každý týždeň sa smejem, že sa nám narodí nové dieťa, čo môžete spolu s nami 52-krát do roka sledovať. Toto nepíšem náhodne, pretože v uplynulých dňoch do rodiny Večerníka pribudli deti nášho grafika Michala Chochuľa i šéfredaktorky na materskej dovolenke Michaly Staníkovej. To je pre nás vo vnútri firmy najkrajší skutočný darček, lebo sami vieme, že najväčšia hodnota je v ľuďoch.
Žilinský večerník je jedna skvelá veľká rodina. Radi by sme poďakovali vám všetkým, ktorí nám stále veríte, že to celé robíme úprimne a z lásky pre vás. Ako som už spomínal, tak neplačeme, ale bojujeme. A to len vďaka vám, lebo možno ani sami neviete, ako nás krásne každý týždeň čo týždeň dokážete inšpirovať!
