Každý titul v hocakom športe si treba patrične vážiť, lebo nie je dielom náhody. Vedia to aj Žilinčania, pretože sa k nemu dostali systematickou prácou. Avšak už prvoligové finále bolo zdvihnutým prstom pred barážou. Vlci ani raz nezdolali Martin po 60 minútach, všetky výhry dosiahli až po riadnom hracom čase. História si na to nebude pamätať, podobne ako na 36 zápasovú šnúru výhier v rade. Baráž už naplno ukázala rozdiel medzi extraligou a prvou ligou, pričom Žilinu donaha vyzliekla kvalita hráčskeho materiálu, teda neobstoja ani argumenty spojené s virózou v kabíne. Už po minulej zbabranej sezóne mal manažment urobiť kroky, aby v tíme hrali hráči s víťaznou mentalitou a schopnosťou podať najlepšie výkony v tých najdôležitejších zápasoch. Hovorí sa im rozdieloví hráči a proti Mikulášu nimi ani náhodou neboli Markovič, Koyš, Cíger či Mikula. Podľa nás na extraligovú úroveň mali zo Žiliny len trojica Škorvánek, Drtina a Petráš. Žalostne málo, však? Bez diskusie musí nastať radikálny rez kádrom.
Vlci musia zabrať na diplomacii a odkúpiť extraligovú licenciu. To je ideálny scenár, len tieto procesy sa nerodia ani týždeň. Druhá, pragmatickejšia rovina je vylobovať znova priamy postup prvoligistu do extraligy bez baráže. Začuli sme aj fámy, že najvyššiu súťaž treba rozšíriť na 13 tímov so Žilinou. Podstatné je však rýchlo a dobre sa rozhodovať, aby vedenie mohlo poskladať dobrý káder buď na prvú ligu, alebo na extraligu, čo je naozaj ťažká misia. Je náročné zohnať kvalitných hráčov do prvej ligy. Kredit súťaže je žalostný, zrazu hokejista nie je na očiach a každý jeden z nich myslí na svoje kariéry, čomu sa netreba čudovať. Manažment bude nútený siahať po hráčoch z rôznych kútov Slovenska, lebo v mládeži zatiaľ nie je toľko juniorov, aby mohli naskočiť na ľad a byť platnými hráčmi Žiliny a ani tých žilinských odchovancov veru v extralige veru nie je ako maku. V tomto smere treba pochváliť nastolený trend mládežníckeho hokeja pod Dubňom, kde sa postupnými krokmi buduje perspektíva do budúcnosti, i keď to potrvá nejaký ten rôčik. Hoci žilinská mládež dnes musí bojovať s inými veternými mlynmi než so súpermi na ľade, ako napríklad s niektorými žilinskými poslancami v mestskom zastupiteľstve, ktorí doteraz ešte ani raz na zimnom štadióne nespravili čo i len krok. Naspať k podstate, vedenie jednoducho do novej sezóny potrebuje urobiť maximum, aby konečne hrala Žilina extraligu. Inak to bude čas ďalšej premárnenej šance s nejasným koncom.
