Je smutné, že v jednom vydaní novín píšeme o výročí založenia koncentračného strediska v žilinských kasárňach, z ktorého počas vojny odišlo 19 transportov do Osvienčimu a zároveň aj o snahe jedného pomätenca, ktorý sa snaží usporiadať prednášku o rase a rasizme. Smutné je to najmä preto, že ten pomätenec patrí k tlupe, ktorej niektorí členovia spochybňujú holokaust, zdravia sa Na stráž!, obdivujú Hitlera a Tisa a že toto všetko sa dnes, po 75 rokoch znovu akoby stáva súčasťou našej spoločnosti. Je to trend, ktorý je badateľný v celej Európe. Pred 80 rokmi sa dialo niečo veľmi podobné.
Nakoniec sa k moci dostala banda bláznov, ktorá rozpútala druhú svetovú vojnu a v nej zahynulo nielen 6 miliónov Židov, ale aj 50 miliónov ďalších ľudí. Ako je možné, že dnes, hoci máme v čerstvej pamäti túto strašnú tragédiu, ktorú mnohí zažili ešte na vlastnej koži, sa začínajú z temnoty vynárať podobné kreatúry, ktoré hovoria podobným jazykom a používajú rovnaké symboly ako fašisti v 30. rokoch minulého storočia?
Nuž je to asi preto, že dokážu využiť ľudský strach, frustráciu, hnev a obrátiť ho proti domnelému nepriateľovi, ktorý ich údajne vyv olal.
V minulosti to boli Židia, dnes sú to Rómovia, emigranti, moslimovia a Európska únia. Šírenie strachu a nenávisti sa dnes stáva akoby spoločensky uznávanou politickou metódou. Podobne ako v 30. rokoch minulého storočia. Je to desivé!
Hlavne preto, že vieme, aké to malo dôsledky. A kto nevie, už v piatok by si mal pozrieť výstavu na žilinskej radnici. Ivan Kelly Köhler hovorí, že touto výstavou vyjadriť svoj postoj k transportu Židov bola jedna z najťažších úloh v jeho tvorivom živote. Treba to vidieť. Treba sa k tomu postaviť čelom a zaujať jednoznačný postoj. Ten môj je takýto: 75 rokov žijeme v mieri vďaka tomu, že múdri ľudia po vojne začali s európskou integráciu na princípe liberálnej demokracie.
Vďaka tomu žijeme v mieri a relatívnom blahobyte, o akom sa ľuďom na našom území nikdy predtým ani len nesnívalo. EÚ nie je dokonalá, chyby si treba priznať a odstraňovať ich. Ale nie proti nej bojovať nebezpečnou fašizoidnou rétorikou.
Lebo to je cesta do pekla. Do koncentračných táborov.
