31. kolo Corgoň ligy
MŠK ŽILINA – AS TRENČÍN 0:1 (0:0), gól: 61. Moses Simon. ŽK: 62. Mabouka, 90.+ Jelić, 1 665 divákov.
MŠK Žilina: Krnáč – Mabouka, Piaček, Škriniar, T. Hučko – Pečovský – Pavol Jurčo (75. Paur), Káčer, Škvarka, J. Mihalík (82. Guba) – William (3. Jelić).
Plány Guľovej omladiny výrazne zahatalo zranenie hrotového Williama, ktorého stoplo svalové zranenie ešte pred úvodným hvizdom. Brazílsky hroťák sa tešil na duel dvojnásobne, no v útrobách štadióna sme ho po stretnutí zachytili so zmiešanými pocitmi: „Veľmi som sa tešil na tento zápas, pretože na Trenčín som mal špeciálnu motiváciu, a tobôž doma. Naša hra nebola taká, ako som si predstavoval, veľmi ma to sklamalo, lebo som si myslel, že vyhráme a minimálne strelíme vyrovnávajúci gól,“ reagoval na konečný rezultát William.
Trenčín ukázal v Žiline svoj potenciál a zodpovednú prípravu na duel. Dôkladne prepínal po strate, hral nápadito vpredu, s kvalitnou výstavbou útoku a niekedy aj s jednoduchými, ale účelnými riešeniami. Ofenzíva Šošonov bola otupená nevýrazným výkonom hrotového hráča Jurča. Mierne oživenie priniesol neskôr Matej Jelić, ktorý sa na tejto pozícii predstavil po dlhšom čase a v zápase mal dve veľké šance, najmä jeho hlavička v závere zápasu bola najväčšou šancou Šošonov na vyrovnanie: „Proti Trenčínu som mal stopercentnú šancu hlavou, to sa musí tlačiť viac dole. Pri tej prvej šanci pätičkou som myslel, že ju trafím do brány, ale mal byť niekto na zadnej tyči, aby ten útočný priestor zavrel.
Celkovo to nevyšlo preto, lebo sme nehrali svoju hru. Nedržali sme sa trénerských pokynov, z čoho pramenilo veľa stratených lôpt,“ dumal Jelić nad svojimi šancami či chybami mužstva a neveriacky krútil hlavou, prečo mu to vôbec v drese MŠK Žilina nepadá: „Stále sa teším, že to príde, ja trénujem ako lud (po chorvátsky blázon, pozn. red.) a nie a nie mi to do brány spadnúť. Pri tréningu dám z 10 šancí 9 gólov a príde zápas a nepadne, ja už niekedy fakt neviem. Je pravda, že legionár musí ukázať viac ako tunajší hráči, ja pevne verím, že ľuďom ukážem kvalitný futbal z mojej strany,“ sypal si popol na hlavu len dvojgólový strelec v aktuálnej sezóne. Naposledy skóroval v 5. kole pri gólovej prestrelke s Nitrou s dátumom 11. august 2013.
Naše rozprávanie s dvojicou legionárov vtipne zakončil William na otázku, ako sa mu páči v Žiline: „Táto zima, to je niečo hrozné, ale celkovo som v Žiline veľmi šťastný. Vo voľnom čase sa chodím poprechádzať do mesta a veľa času trávim s Džadom, dokonca som stihol spoznať aj jeho rodinu.“ Dlho sme dumali, kto Džado je, nakoniec sme zistili, že takto znie Williamova výslovnosť mena Jaro, teda Jaroslava Mihalíka.
Juraj Vnuk
Snímka Ľudovít Košálko
