Počas poslednej júlovej nedele mali záujemcovia možnosť vidieť na vlastné oči, čo sa nachádza pod Katedrálou Najsvätejšej Trojice v Žiline. Krypta plná kostí však odhalila oveľa viac. Táto sezóna archeologicko-antropologického výskumu bola opäť bohatá na nálezy nielen kostí, ale aj vzácnych artefaktov.
Na výskume sa zúčastnili aj študenti z univerzít v Bratislave, Trnave, Brne a Prahy.
Kosti a iné nálezy
Nález pod katedrálou sa nazýva archeologická zlúčenina, keďže ide o zmes ľudských kostí, hliny a rôznych archeologických artefaktov. Počas tejto sezóny výskumu vybrali z krypty viac ako 25 kubíkov mužských, ženských a detských kostí, ktoré pochádzajú z rôznych častí tela. Zlúčenina však obsahuje aj iné fragmenty. „Tento rok sme našli artefakty rôzneho druhu – od keramických črepov, cez kovové nálezy ako časti rakiev a ich držadlá či klince. Alebo aj nálezy, ktoré nesúvisia s pohrebom, ako napríklad kovové zámky či fragmenty skla. Čo nás asi najviac prekvapilo, bol nález veľkého množstva zvieracích kostí,“ vyhodnocuje sezónu Andrea Slaná, vedúca archeologického výskumu z Považského múzea v Žiline Okrem toho našli aj rôzne súčasti odevu ako háčiky, záponky a aplikácie v podobe korálikov a perličiek, ako aj ozdobné artefakty – časti čeleniek alebo vypletané čipky z kovových nití, ktoré už majú zelenú patinu.
Obhliadka naživo
Tieto nálezy si opäť mohla pozrieť aj verejnosť. V nedeľu 30. júla si výskumný tím pripravil ukážku tohtoročných archeologických artefaktov, výklad o histórii katedrály aj prezentáciu najzaujímavejších nálezov patologických zmien na ľudských kostiach. Študenti a pracovníci tak ukázali rôzne zlomeniny
a následky úrazov po bodných a sečných zbraniach a porovnávali ich so zdravými kosťami. Návštevníci tak videli rozdiely medzi zdravou kosťou a tou napadnutou syfilisom či následky nádorov priamo na lebkách. Odvážlivci si mohli kosti aj podržať v ruke. „Je to veľmi zaujímavé, najmä porovnávanie veľkostí mužských a ženských lebiek. Smutné bolo vidieť malé kostičky detí. A rozhodne som nečakala, že syfilis dokáže takto zničiť kosť,“ povedala Janka, ktorá sa prišla pozrieť na nálezy spolu s rodinou. Okrem ukážok mali návštevníci možnosť nahliadnuť aj do samotnej krypty, kde vidieť ešte veľké množstvo zlúčeniny, ktorá čaká na svoje odhalenie.
Odborníci a študenti majú pred sebou ešte veľa práce s triedením kostí a nálezov.
Do múzea a na cintorín
Samotný výskum je v podstate veľmi zdĺhavá záležitosť, ktorá si vyžaduje množstvo precíznej práce. Ide o interdisciplinárnu spoluprácu, keďže sa v krypte nachádzajú nielen vecné nálezy, ale aj ľudské pozostatky. Archeologický prieskum má na starosti Považské múzeum, antropologický tím je pod
vedením Silvie Bodorikovej z Prírodovedeckej fakulty Katedry antropológie Univerzity Komenského v Bratislave. Okrem toho na výskume pracuje aj množstvo študentov z univerzít v Bratislave, Trnave, Brne a Prahe.
Prieskum má niekoľko etáp. Výskumníci postupne z krypty vyberajú zeminu, podrobne ju prehľadávajú a nálezy roztriedia. „Len čo vyberieme kosti, roztriedime ich a časť z nich ide na analýzu. Niektoré sa analyzovať nedajú. Tie sa dajú do škatúľ a budú pochované na cintoríne na Bôriku, čo už bude v réžii Žilinskej diecézy. Časť antropologického materiálu čistíme a budeme ho deponovať v Považskom múzeu,“ opisuje Andrea Slaná.
Objav vďaka bleskozvodom
Celé sa to začalo v roku 2020 pri prvej etape obnovy exteriéru žilinskej katedrály, počas ktorej boli odstránené prímurovky a omietky zo stien. Pracovníci Považského múzea v tom čase vykonávali archeologický dozor pri výkopoch na umiestnenie bleskozvodov a na jednej zo stien si všimli „podozrivé“ murivo v soklovej časti, v ktorom našli hlinený nálep s miniatúrnymi fragmentmi ľudských kostičiek. „Krajský pamiatkový úrad v Žiline nám nariadil túto situáciu preskúmať. V murive sa spravila sonda, pričom sme zistili, že pribúda stále viac a viac kostí. Napokon sme objavili klenbu vetracieho otvoru a objavili tento nález. Veľkým prekvapením bola aj zachovanosť krypty. Aj keď sa vedelo, že pod kostolom existujú krypty, predpokladalo sa, že sú zničené. Táto sa však zachovala celá a obsahovala takýto objem archeologickej uloženiny ľudských kostrových pozostatkov,“ vysvetľuje vedúca výskumu.
Odkrývanie po vrstvách
S nálezom kostí sa však objavilo aj veľa otázok. Ako sa tam ocitli? Z ktorého roku asi pochádzajú? Na ľahké otázky sa však hľadá odpoveď oveľa ťažšie. „Celý charakter uloženiny je náročné identifikovať na obdobia, pretože je sekundárne veľmi premiešaný. Snažíme sa odkrývať obsah po vrstvách, aby sme zistili, v akom období boli kosti vložené do krypty. Zatiaľ sa nám potvrdilo, že najvrchnejší násyp pochádza z hrobov, ktoré boli exhumované z cintorína pri kostole na začiatku 20. storočia pri výstavbe Farských schodov a balustrády.
Nález mal jednotný charakter, obsahoval totiž drevené hobliny, ktoré tvorili výstelku rakiev a aj veľmi veľa textilných fragmentov v celistvejších častiach,“ opisuje nález Slaná. Ako ďalej vysvetľuje, v spodnejších úrovniach sú artefakty značne poškodené, nachádza sa tam menej hliny, je tam viac vzduchových dutín. V najspodnejšej vrstve v zadnej časti
krypty sa nachádza stĺp, pri ktorom sa našli pozostatky malty a stavebnej sutiny. „Kosti z tejto časti sú značne fragmentárne a rozdrvené. Je tam jednoznačný doklad stavebnej činnosti alebo opráv krypty. Čo je zaujímavé, v týchto vrstvách sa nachádzajú aj veľké kamene, ktoré pravdepodobne súvisia so zemetrasením, ktoré v minulosti postihlo Žilinu,“ dodáva.
V krypte priamo vidieť, ako vyzerá archeologická zlúčenina – zmes hliny, kostí a artefaktov.
Budú pokračovať
Už na začiatku objavu bolo zrejmé, že spracovať takýto nález potrvá dlhšie ako jednu sezónu. Exhumovanie celého obsahu krypty si vyžaduje množstvo času, financií a personálneho nasadenia. Tento antropologicko-archeologický workshop bol finančne podporený ministerstvom kultúry v rámci dotácie Obnovme si svoj dom a organizovali ho spoločne Katedra antropológie Prírodovedeckej fakulty UK, Považské múzeum a Žilinská diecéza. Vďaka tomu sa na výskume mohlo podieľať dostatočné množstvo odborníkov a študentov. Práce odhadujú na ďalšie dve sezóny. Takže koho nález pod Katedrálou Najsvätejšej Trojice zaujal, môže si počkať na ďalšiu sezónu prác, ktorá určite ponúkne aj deň otvorených dverí pre verejnosť s novými nálezmi a informáciami.
Obnova katedrály a nálezy v skratke
Katedrála Najsvätejšej Trojice v Žiline je najstaršou stavbou na území Mestskej pamiatkovej rezervácie a zároveň patrí medzi najstaršie a najvzácnejšie objekty v Žiline. Kostol sa spomína už v roku 1423, keď bol ešte zasvätený Panne Márii. K zmene patrocínia došlo koncom 16. storočia. Kostol sa stal katedrálou v roku 2008, keď vznikla Žilinská diecéza. V roku 2020 sa začala prvá etapa rekonštrukcie katedrály. Už prvé opravy priniesli niekoľko vzácnych nálezov. Našli sa pozostatky stredovekej ochodze, renesančné okenné stĺpy na veži z polovice 16. storočia, gotické články okna z prvého jednoloďového kostola či časové kapsuly z rokov 1888 a 1942. Medzi najvzácnejšie objavy patrí krypta z 13. alebo 14. storočia, ktorej sa momentálne venuje rozsiahly archeologicko-antropologický výskum. V murive bola objavená aj vzácna strieborná minca cisára Leopolda I. z roku 1704. Rekonštrukcia katedrály je rozdelená na tri etapy: obnova exteriéru (2020 – 2021), obnova interiéru (2022 – 2024) a obnova hnuteľných kultúrnych pamiatok v interiéri (2025).
