V celovečernom filme Koza od režiséra Ivana Ostrochovského si zahral hlavnú úlohu Žilinčan Peter Baláž. Spracovanie jeho životného príbehu si vyslúžilo významné ocenenie na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch v júli tohto roka.
Pripravovaný film získal na karlovarskom festivale 10-tisíc eur na dokončenie a využitie služieb barrandovských štúdií. Najsľubnejší projekt roka 2014 by mal uzrieť svetlo sveta už túto zimu.
Snímka Koza je inšpirovaná životom rómskeho boxera Petra Baláža. Hoci je scenár prispôsobený potrebám filmu, stvárňuje jeho skutočný život, problémy so zabezpečením rodiny a retrospektívne sa vracia aj k vrcholom jeho kariéry.
My sme Petra zastihli deň predtým, ako sa chystal do Bratislavy, aby nakrútil scény v boxerskom ringu. „Mal som v rámci nakrúcania tri zápasy - s Afričanom, Arméncom, Rusom a teraz s Maďarom. Ak čosi nepasuje, treba filmovať znova,“ hovorí. Petra oslovili pre tento film pred tromi rokmi. „Vôbec som nemal problém súhlasiť s nakrúcaním, režiséra dobre poznám od mala. A ako sa cítim v úlohe herca? Nedá sa do toho dostať zo dňa na deň, nie je to také jednoduché. Jednu scénu robíme aj dvadsaťkrát, vyžaduje si to trpezlivosť. Stalo sa mi, že som tak dokola opakoval scénu, ako som išiel do ringu,“ hovorí hlavný protagonista filmu.
Scény sú nainštalované, ale ako hovorí Peter Baláž, vo filme je v podstate všetko skutočnosť. Vystupuje v ňom jeho bývalá priateľka. Je tehotná, a aby nešla na potrat, Peter sa snaží zarobiť peniaze v ringu. Tak to bolo i v skutočnosti. Realita dnes je taká, že sa rozišli minulý rok na Vianoce. Ich dcérka má však dnes už 12 rokov. „Film sa nakrúca tri roky a asi do polovice filmu sme boli spolu. Nie sme ani kamaráti. Podviedla ma, ja som ju prijal aj s bruchom, ale nič som tam nevidel, žiadnu lásku, len peniaze. Som rád, že sa to skončilo,“ hovorí. Sama vraj odišla od dcéry, o ktorú sa stará babka. „Bývalá svokra si ju berie do svojej adopcie. Bývajú na Kysuciach,“ hovorí.
Podobný údel mal aj Peter a tu sa dostávame k tomu, ako sa dostal k prezývke Koza. „Mám 6 bratov a 3 sestry. Nie som vychovaný pri svojej rodine. Keď som mal 13 mesiacov, mama ma dala do opatery svojej mame. Pre mňa to bola babka, ale volal som ju mama, lebo ona ma vychovala. Žili sme na Rosinkách. Mala tam susedy, pani Hruškovú a Beňovú, ony chovali dobytok. Ako 13-mesačné decko som mal cicať materinské mlieko a nemal som komu. Tak pani Hrušková povedala, že mi skúsia dať kozie mlieko. A to mi chutilo. Takže som si sám dal prezývku Koza, pretože som na tej koze vychovaný,“ vysvetľuje.
Súdené od Boha
Peter pochádza z boxerskej rodiny. Otec Ivan Baláž je bývalý majster ČSFR a držiteľ najvyššieho titulu Majstrovstiev sveta Army (medzi vojakmi, bol na vojne v Dukle Olomouc), ktorý za bývalej republiky vyhrali len dvaja naši boxeri – Svaťo Žáček a Petrov otec. Najstarší Petrov brat Ivan bol reprezentantom a majstrom ČSR.
Vrchol Petrovej kariéry bola účasť na olympiáde v Atlante v roku 1996. „Som na to hrdý. Sú špičkoví boxeri, ktorí sa sem nedostanú. Športovcovi nestačí, že je jednotka, musí mu priať aj šťastena alebo to musí mať súdené od Boha. Mne sa podarilo prebojovať sa v Taliansku na veľkom turnaji do finále. A odtiaľ som išiel na olympiádu,“ hovorí.
Mal vtedy 24 rokov. Dnes má 40 a žije v gete na Bratislavskej. „Mám s tým problém. Robím mestu reklamu na zápasoch – na boxerských trenkách mám napísané meno primátora a znak Žiliny. Dal som si ich sám spraviť. Už tri roky chodím na radnicu s tým, prečo by mal olympionik bývať v takom nedôstojnom prostredí. Snažím sa odtiaľ dostať a nejde mi to. Každý mi len veľa nasľubuje a nič z toho. Cigánovi, aj keď žije slušne, je inteligentný a chce čosi dosiahnuť, nie je umožnené žiť inak,“ hovorí. Peter sa živí boxom a za film takisto dostáva honorár.
Kvôli filmu cestoval do Francúzska, Belgicka, Talianska, Nemecka či Česka. „Neberiem to zas ako čosi extra, pretože sa dá povedať, že mám ako boxer pochodenej pol Európy,“ pokračuje.
Vo filme Koza je jeho spoločník na cestách manažér - úžerník. Podoba so skutočnosťou tam je. „Jeden z mojich dvoch manažérov spolupracuje s Francúzmi - zo Slovenska tam berie boxerov na to, aby Francúzi stúpali na rebríčku hore. Z mojich skúseností viem, že Slovákov nenechajú vyhrať. Platia, aby ich boxeri išli hore. Už ma nejaká extra kariéra nečaká, ale aspoň mám zárobok. Chodím, boxujem, nevedel by som bez toho žiť. Ale keby som chcel čosi dokázať, nemám šancu,“ dodáva. Hoci sa celý život o to snažil, v neľahkých podmienkach, je s tým zmierený. Je 18‑násobný majster Slovenska vo váhe 60 - 62 kg. „Nepovažujem to dnes za veľký tromf. Dnes je taká doba, že na majstrovstvách Slovenska sa v mojej váhe stretnú traja boxeri a je to o tom, kto koho vyradí. Tá šanca je jedna ku trom. Nie je to ako voľakedy. V majstrovstvách ČSR sme boxovali aj týždeň a bolo nás veľa. Museli sme sa prebojovať,“ spomína si.
V snímke Ivana Ostrochovského si v úlohe poradcu a trénera zahral aj bývalý boxer a olympionik Ján Franek. „Ako decko som ho uznával, chodil som na jeho zápasy. Je to legenda boxu. Veľakrát ma aj mrzí, že také svetové meno boxerskej histórie dopadol zle. Človek si väčšinou za to môže sám,“ myslí si Peter.
Petrov poradca a tréner je vo filme bývalý boxer a olympionik Ján Franek.
Podľa producenta Jiřího Konečného má film poskytnúť pocit sociálnej bezmocnosti a osudovosti. Budúci rok by mal mať premiéru v kinách.
Veronika Cvinčeková
Snímky Sentimentalfilm
