Ak máte cestu cez obchodné centrum pri Hlinkovom námestí v Žiline, určite neobíďte jedinečnú výstavu telefónov zo zbierky Žilinčana Jozefa Remenca. Ten sa zbieraniu historických telefónov venuje od roku 1990 a do dnešného dňa sa mu podarilo zozbierať už viac ako 500 aparátov. Výstava, ktorá predstavuje časť jeho rozsiahlej zbierky, bude v priestoroch obchodného centra nainštalovaná do piatka 24. mája.
Telefóny minulého storočia
„Výstava pozostáva zo 65 telefónnych prístrojov, ktoré boli vyrobené v období rokov 1890 až 1990, čiže v priebehu sto rokov. Súčasťou expozície sú aj staré telefónne zoznamy z roku 1929 až 1948, stolný telefónny adresát, rôzne typy historických mikrotelefónov, telefónnych ružíc či vojenská telefónna technika,“ pozýva na výstavu Jozef Remenec.
Z historického hľadiska sú najvzácnejšie telefóny, ktoré sa používali ešte za čias Rakúska-Uhorska a v medzivojnovom období. „Tieto typy telefónov mohli používať aj také osobnosti, ako bol Tomáš Garrigue Masaryk, Miroslav Rastislav Štefánik, Andrej Hlinka či generál Ludvík Svoboda. Niektoré z vystavených telefónov sme mohli vidieť i vo filmoch s hercami, ako bol Vlasta Burian, Jan Werich, Jiří Voskovec, Jozef Kroner alebo František Dibarbora,“ rozpráva zberateľ telefónov.
Tento rok si pripomíname 143 rokov od vynálezu telefónu. V minulosti bola takáto služba naozaj prepychom a nemohol si ju dovoliť každý. Pre predstavu v 50. rokoch bolo viac áut ako telefónov. Práve výstava Jozefa Remenca dokumentuje, ako veľmi bolo telefonovanie v minulosti zložité a koľko námahy sa za touto, pre nás dnes už bežnou službou skrývalo.
„Mám radosť, keď vidím, že najmä mladá generácia sa zaujíma o túto výstavu. Aspoň budú mať predstavu o tom, čo museli naši predkovia pre telefonovanie podstúpiť. Najprv museli zrezať strom, opracovať ho podľa normy na telefónny stĺp, ten osadiť, natiahnuť dlhé kilometre telefónneho vedenia, zriadiť veľké telefónne ústredne, vyškoliť obsluhu a pri telefonovaní držať v ruke ťažké kilové slúchadlo a rotačnou číselnicou vytáčať číslo. Bolo to oveľa zložitejšie ako teraz,“ pripomína Jozef Remenec.
Miláčik
O zberateľskej vášni Jozefa Remenca sme v Žilinskom večerníku už písali. K nezvyčajnému koníčku, ktorému sa pravdepodobne venuje ako jediný na Slovensku, ho priviedla náhoda. V októbri v roku 1990 po ceste do obchodu našiel pri detskom ihrisku na Hlinách vyhodený telefón, ktorý ho zaujal svojím atypickým tvarom. Hanba-nehanba, telefón si zobral domov.
„Telefóny mi jednoducho boli prisúdené do vienka. Keď som po 31 rokoch vyzliekol uniformu náčelníka plukovných spojovacích dielní prvého spojovacieho pluku 10. leteckej armády v Klecanoch pri Prahe, hneď na druhý deň som nastúpil do nočnej služby na Žilinskú univerzitu ako vrátnik – spojovateľ. Telefóny ma jednoducho sprevádzajú po celý život,“ hovorí s úsmevom na tvári.
Za tridsať rokov narazil na rôzne pozoruhodné kúsky. Medzi jeho srdcovky patrí telefón dva v jednom, ktorý mohol byť zapojený v telefónnej sieti, ale slúžil aj ako telefón s miestnou batériou, čiže na poľné vedenie. Prístroj bol vyrobený v Nemecku v roku 1941. Originálnym kúskom v jeho zbierke je tzv. šikovný telefón zo 70. rokov minulého storočia. Na tú dobu išlo o veľmi moderný prístroj, ktorý mal okrem funkcie telefonovania aj vlastnú kalkulačku, budík, hodiny či kalendár, ktorý ukazoval nielen dátum, ale aj deň.
„Každý zberateľ má niečo najobľúbenejšie. Pre mňa je ten naj tzv. pražský model, ktorý sa vyrábal v 20. rokov minulého storočia. Má pekný tvar, rotačnú číselnicu, ktorá má lahodný zvuk, vysokú antikorovú vidlicu, mikrotelefón a vzadu dve krásne antikorové mištičky, ktoré slúžili na vyzváňanie. Je to jednoducho moja srdcovka, môj miláčik,“ smeje sa zberateľ.
Antimobilový
Jozef Remenec má na svojom konte už niekoľko úspešných výstav. Jednu stálu má od roku 2014 v českom meste Buchlovice, ktorú si cez letnú sezónu príde pozrieť okolo 40-tisíc návštevníkov. V Žiline naposledy vystavoval v roku 2005 v Dome Matice slovenskej. „Pri príležitosti 150. výročia by som chcel vytvoriť expozíciu aj pre Žilinu. Bol by som rád, ak by sa to podarilo. Bola by to zaujímavá technická výstava,“ zamýšľa sa.
Aj keď je pán Remenec priam blázon do telefónov, mobilom dlho nevedel prísť na chuť. „Bez mobilu som bol najšťastnejší človek, aj keď všetci okolo mňa boli nešťastní. Kde je Jozef? Preboha, kedy príde domov? Mal som viac odkazov ako telefonátov. Doma sme mali pevnú linku a aj v robote sme mali telefónov až-až, nepotreboval som mobil... Ale potom doma urobili na mňa taký „podraz“, samozrejme, mysleli to dobre. Keď som mal 50 rokov, tak sa mi celá rodina poskladala a kúpili mi na tú dobu veľmi pekný mobil. A už ma mali v hrsti,“ smeje sa dnes už 65-ročný zberateľ.
Dnes v jeho zbierke možno nájsť aj zopár unikátnych „pramobilov“. „Áno, mám aj zbierku mobilov. Ak by som tak mohol povedať, aj k tomuto ma donútili. Tentoraz to boli moji kamaráti – podnikatelia, ktorí mali tie prvé kufríkové mobily, vážiace aj päť kilogramov. V zbierke mám aj podlhovasté mobily, ktoré sa ľudovo zvykli nazývať „tehly“. Vtedy mali mobily len jedinú funkciu – slúžili na telefonovanie. S dnešným mobilom sa už ani nedajú porovnať. Sám som prekvapený, čo všetko mobil dokáže a priam sa bojím pomyslieť na to, čo nové môže ešte priniesť. Pri tejto príležitosti by som chcel veľmi pekne poďakovať Robo Kaššovi za organizáciu, ale najmä za materiálnu pomoc pri nainštalovaní a propagácii výstavy,“ dodáva Jozef Remenec.
Dobre vedieť:
· Prvé ovládanie telefónov nebolo vôbec jednoduché, preto boli ich majitelia dôkladne poučení o tom, ako s prístrojom správne zaobchádzať, ba dokonca i o tom, ako sa majú do telefónu hlásiť. Podľa prvotných inštrukcií sa mal telefonujúci hlásiť pozdravom „ha, hej!“, asi po pol roku sa to zmenilo na „haló“ a až od roku 1918 sa udomácnila hláška „prosím“.
· Predchodcom dnešných telefónov boli tzv. mechanické akustické zariadenia, ktoré namiesto transformácie zvukovej energie na elektrickú prenášajú hlasové dáta na vzdialenosť väčšiu, ako je bežná priama reč, napríklad cez potrubia alebo lanká. Už celé stáročia je známy akustický cínový telefón, nazývaný aj „telefón milencov“. Je to ten istý telefón, aký sme používali v detstve. Stačilo spojiť dve plechovky alebo plastové poháre, prepojiť ich pomocou napnutej šnúry alebo drôtu a už sme mohli „telefonovať“.
· Prvý mobilný telefón bol predstavený 3. apríla 1983 v New Yorku. Išlo o veľké a ťažké zariadenie, ktoré vážilo 794 gramov. Praotec mobilov sa nabíjal desať hodín, aby batéria vydržala polhodiny nepretržitého hlasového hovoru.
