Žijeme na Slovensku. Ak bežnému Slovákovi umožníme v nemocnici, teda v centre mesta, bezplatné štvorhodinové parkovanie (obchodné centrá umožňujú len dve hodiny), urobí všetko preto, aby ho využil, hoci by si mal ísť k lekárovi len po potvrdenie, že ho navštívil. Ak priemernému Slovákovi, ktorý ide k lekárovi do nemocnice, umožníte bezplatné štvorhodinové parkovanie, tak ho využije v plnej miere, hoci by mu návšteva lekára trvala len 20 minút. Návrh na bezplatné parkovanie v žilinskej nemocnici od 1. júla stavia jej vedenie do nezávideniahodnej pozície. Príkaz ministra sa nedá s čistým štítom nesplniť. Avšak s rizikom, že nemocnica bude zahltená autami a že sa dovnútra nedostane sanitka s pacientom v kritickom stave. A to bude zodpovednosť štatutára, nie ministra.
Na druhej strane je úplne pochopiteľná snaha, aby parkovacie miesta neblokovali autá zamestnancov, ale aby ich čo najviac bolo k dispozícii samotným pacientom. Lenže v Žiline na to v súčasnosti nie sú vytvorené podmienky. K dispozícii nie je záchytné parkovisko mimo areálu, na ktorom by mohli sestry a lekári autá odstaviť a do práce prejsť pešo. K dispozícii nie je projekt zmeny organizácie dopravy, napr. vytvorenie osobitného pruhu pre sanitky a ani ich voľný prejazd cez rampy. Je toho veľmi veľa, čo treba pripraviť a doriešiť. V Žiline je totiž úplne iná situácia ako vo veľkej bratislavskej nemocnici. To sa ale od stola v Bratislave ťažko posúdi, všakže, pán minister! A platiť to má už od soboty, teda len po sedemnástich dňoch od vyhlásenia.
Minister vydal rozkaz, ale spôsob jeho realizácie nechal na vedení nemocníc. Nedal im však čas. Pritom Žilina ten čas nevyhnutne potrebuje. Minimálne polročné prechodné obdobie bude nutné na to, aby sa pripravili projekty a stihli sa aj zrealizovať. Autor tohto textu si nie je celkom istý, či takto postupuje krízový manažér, za akého Tomáša Druckera považujú. Je to skôr unáhlený, nepripravený krok a zbavovanie sa zodpovednosti, ak sa to nepodarí. Nie je to ani krízové, ani manažérske. Je to zbytočné!
