Šesťdesiattisíc eur na bustu Petra Sagana poslanci zatiaľ neschválili. Nie je však vylúčené, že sa tak ešte stane v septembri. Na návrh Jozefa Juriša poslanci schválili, že návrhy, ako si uctiť Petra Sagana, prejdú najskôr komisiami a potom mestským zastupiteľstvom. Kým nerozhodnú, zostane suma 60-tisíc v rozpočte viazaná na tento účel. „Zdá sa mi hlúposť platiť z mestského rozpočtu bustu, na ktorej podľa mojich informácií už sochár pracuje. Navyše Petra vnímam ako športovca, ktorý by skôr privítal od mesta podporu športu. Preto som navrhol, aby sa uvedené prostriedky vyčlenili z rozpočtu práve na financovanie športových aktivít a nie zakúpenie busty vopred dohodnutému autorovi. Dnes tak dáme na šport v Žiline spolu 105-tisíc eur oproti pôvodným 45 tisíckam. Ja navyše verím, že po dobrom nastavení projektu, o ktorom sa na zastupiteľstve ešte určite pobavíme, pribudnú ďalšie peniaze aj z iných zdrojov,“ hovorí poslanec Jozef Juriš (Sieť).
„Smutné je, že priama finančná podpora mesta na činnosť našich športových klubov pre aktívnych mladých športovcov je ročne v hodnote 45-tisíc eur. A to máme 60 klubov! Smutné je tiež, že kolegom poslancom volajú alergici, lebo je nepokosené, smutné je, že takmer v každej mestskej časti máme rozbité cesty, chodníky. Dobrou správou je, že nám radnica práve povedala, že má voľných 60-tisíc eur a keďže s bustou nesúhlasíme, čo tak postaviť napríklad modulárnu pump-track dráhu pre cyklistov, takú, ako majú v Martine. Určite je to oveľa zmysluplnejšia podpora pre všetkých mladých cyklistov ako nejaká busta,“ uviedol predseda klubu nezávislých poslancov Peter Fiabáne. Podľa neho by sa takémuto riešeniu viac potešil aj samotný Peter Sagan.
Autor návrhu viceprimátor Anton Trnovec sa pre spravodajský internetový portál žilinak. sk vyjadril, že návrh podal na návrh občanov a nebol vraj spojený s autorstvom sochy, ktoré malo podľa medializovaných informácií pripadnúť Ladislavovi Berákovi. Ak server napísal to, čo im viceprimátor povedal, tak buď Anton Trnovec, alebo Ladislav Berák klame.
Žilinský večerník sa totiž s akademickým sochárom telefonicky spojil. Povedal nám, že na túto prácu nemá žiadnu objednávku, ale neoficiálne sa s mestom o tom rozprával.
„Bolo to také želanie, nič oficiálne. Nadchli ma úspechy tohto chlapca. Poznám ho od malička, boli sme susedia. Vyšlo to z mojej iniciatívy,“ povedal Ladislav Berák.
Kto teda hovorí pravdu? Anton Trnovec, ktorý mal pre žilinak.sk uviesť, že iniciatíva vyšla od ľudí a nie je viazaná na autorstvo Ladislava Beráka, alebo Ladislav Berák, ktorý pre Žilinský večerník uviedol, že to bola jeho myšlienka a na buste už pracuje? To sa v tejto chvíli asi nedozvieme. „Predovšetkým si myslím, že busty či pamätné tabule patria tým, ktorí nás už opustili. Majú byť spomienkou na ich život a dobro, ktoré pre spoločenstvo ľudí vytvorili. V akejkoľvek oblasti, či už vedy, umenia alebo športu. To, že už nie sú medzi živými, je určitou garanciou, že už nepresmerujú svoj život tak, aby bol na hanbu.
Sochy živým sa robia len v totalitných režimoch, ako bola kedysi Čína, akou je dnes Severná Kórea. Ústav pamäti národa má klauzulu, že sa také niečo môže realizovať až po piatich rokoch po smrti. V prípade pátra Srholca urobili výnimku. Vedel by som si uctiť Petra Sagana aj iným spôsobom, napr. pomenovaním športového štadióna či bicyklovej dráhy jeho menom. Vyčleniť 60 000 eur na bustu, ktorú by mal robiť akad. sochár L. Berák, mi pripadá minimálne podivné. Verejnosť sa má právo pýtať prečo, táto otázka a diskusia neboli otvorené v širšom auditóriu - minimálne v odborných komisiách. Petra Sagana si vážim, prajem mu veľa hojného zdravia, úspechov v športe i spokojnosti v manželstve. Myslím si ale, že to posledné, čo ku šťastiu a spokojnosti potrebuje, je nejaká tabuľa či busta,“ uviedol Ľubo Bechný.
Michal Filek
Foto: Facebook Petra Sagana
