„Prosím, mohli by ste zistiť, čo má labuť na priloženej fotografii na krku?,“ obrátila sa na nás s otázkou čitateľka Miroslava z Varína. Podľa ornitológov ide o špeciálny golier, ktorý má jednoduchým spôsobom monitorovať jej pohyb.
VARÍN. Labuť so zvláštnym označením na krku priplávala k Miroslave a jej neteri, keď sa vybrali ku Váhu kŕmiť kačky a labute. „Z druhej strany od Strečna k nám priplávali 3 - 4 labute, ale len jedna mala na krku tento zvláštny krúžok. Prosím, nemohli by ste zistiť, o čo ide a či jej to neblíži?“ poslala nám do redakcie svoj postreh aj s niekoľkými fotografiami labute.
Priletela k nám pravdepodobne z Poľska alebo Maďarska
Obrátili sme sa na Slovenskú ornitologickú spoločnosť, ktorá sa okrem iného zaoberá aj výskumom vodného vtáctva. Odpísali nám, že ide o odčítavací golier, ktorý bol na krk labute umiestnený za účelom jednoduchého monitorovania jej pohybu. „Nakoľko je tento golier dobre čitateľný, tak sa dá jednoducho odčítať číselný kód, ktorý sa zašle do krúžkovateľskej centrály príslušnej krajiny a na základe toho sa vykomunikuje, kde bola labuť označená a história pohybu daného jedinca. Takéto označovanie labutí sa realizuje najmä v Maďarsku a v Poľsku. Na Slovensku takto vtáky neoznačujeme alebo len veľmi ojedinele, v prípade rehabilitovaných a na slobodu vypustených jedincov,“ vysvetľuje Ján Gúgh zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti Bird Life Slovensko.
Podľa ornitológa by krúžok labuti určite nemal prekážať. „Občas sa ľudia obracajú na nás s otázkou, či nejde o nejaký objekt, konzervu, do ktorej sa mohla labuť zaseknúť,“ hovorí.
Takéto označenie vraj zostane labutiam na celý život. Nakoľko sa dožívajú vysokého veku a golier môže časom vyblednúť, tak sa príležitostne zvyknú takéto jedince odchytávať a označenie sa im vymení. „Krúžkujú sa tiež napríklad poštové holuby, niektoré vzácne dravce vo voľnej prírode aj legálne chované dravce, ktoré musia mať nezameniteľné označenie,“ hovorí k téme zoológ zo Správy Národného parku Malá Fatra Martin Hatala.
Na Slovensku prezimuje okolo 6‑tisíc labutí
Čo sa týka labutí, tie sa v súčasnosti na Slovensku vyskytujú ešte v početnom množstve, nakoľko stále prebieha prezimovanie, resp. skorá jarná migrácia kŕdľov na sever. Vo veľkom množstve sa zhromažďujú najmä v blízkosti vodných plôch, cez deň sa zvyknú pásť na poliach a na noc zlietavajú k vode. „Podobne ako všetky vodné vtáky, aj labute sa každoročne v januári sčítavajú v rámci medzinárodného zimného sčítavania vodného vtáctva. Počas tohto roku bolo sčítaných v regióne horného Podunajska viac ako 3‑tisíc jedincov. Odhadujeme, že na celom Slovensku prezimuje 4‑ až 6‑tisíc jedincov,“ dodáva ornitológ Ján Gúgh.
Nie vždy sa však labute vracajú od nás živé. Najväčšími nebezpečenstvami sú pre ne elektrické vedenia, do ktorých počas letov vrážajú, ale aj staré rybárske vlasce, do ktorých sa vedia ľahko zamotať. „Aj túto zimu sme už riešili prípady, kedy počas silných mrazov labuť primrzla na vodnej hladine. Pokiaľ je to možné, labuť sa pokúšame aj v spolupráci s hasičmi vyslobodiť, v opačnom prípade, ak sa vták nevyslobodí včas sám, dôjde k úhynu. Bohužiaľ, tak ako sú zaznamenané prípady, kedy ľudia vedome ubližujú zvieratám, sú aj prípady ublíženia labutiam, napríklad odrezané nohy... V prípade, že sa poranená alebo vyslabnutá labuť dostane ku nám do Varína, kde máme chovnú stanicu určenú na rehabilitáciu hendikepovaných živočíchov, predovšetkým vtákov, snažíme sa ju podľa možností zrehabilitovať a po nabratí dostatočnej kondície vypustiť späť do voľnej prírody,“ hovorí zoológ Martin Hatala.
Michala Stehlíková
Snímka archív MM
