Jazero pri Tepličke nad Váhom vzniklo počas výstavby Vodného diela Žilina na časti starého koryta Váhu. Dnes slúži ako súčasť tzv. náhradného biokoridoru, zabezpečuje prirodzenú migráciu rýb vo Váhu. Jazero je obľúbeným miestom na rekreáciu. Takmer dokonalú atmosféru však narúšajú čierne skládky. „Často tu chodím na prechádzky so psom a nejeden raz sa stalo, že som tu videla ľudí vyhadzovať odpad. Hádžu tu všetko. Od stavebného materiálu po opadané lístie. Je to škoda, pretože inde v zahraničí by v takejto lokalite bol už dávno vybudovaný park s posedením,“ napísala nám do redakcie čitateľka Miroslava.
ZA ČIERNE SKLÁDKY ZODPOVEDAJÚ MAJITELIA POZEMKOV
Keďže prístup k jazeru je z málo frekventovanej cesty, ľudia tu nemajú hanbu vyhodiť čokoľvek. Dokonca aj staré nábytky. Keby nebolo dobrovoľníkov, ktorí okolie jazera raz do roka vyčistia, pravdepodobne by tam už bolo rozsiahle smetisko. Napríklad v minulom roku členovia z Občianskeho združenia Turistický štvorček spolu so žiakmi zo Žiliny naplnili odpadom až 60 vriec. „Neriadené skládky v okolí jazera nie sú na našich pozemkoch. Za nelegálne umiestnenie odpadu zodpovedá majiteľ pozemkov. V minulosti sme však na to v zmysle zákona o odpadoch upozornili Okresný úrad Žilina,“ informovala Stela Ištvánfyová z Vodohospodárskej výstavby, prevádzkovateľa Vodného diela Žilina.
Umelé jazero je však zaujímavé aj z iného dôvodu. Cez zimu sa tu zdržiavajú kŕdle vodných vtákov. Asi najviac sa tu páči labutiam, raz ich tu napočítali okolo 70. Preto sa jazeru zvykne hovoriť aj labutie. Jednou z príčin, prečo vraj toto miesto tak obľubujú, je teplý prameň, ktorý sa do jazera vlieva z Tepličky nad Váhom. V tejto časti vraj voda nikdy nezamŕza. „Jazero je na vhodnej lokalite, má dobrú expozíciu. Je pravdou, že do neho vteká teplý prameň, ale zároveň je charakteristické pomerne vysokou eutrofizáciou – nadmerné hromadenie dusíkatých látok, ktoré spôsobujú intenzívnejší rast vodných rastlín a rias, ktoré sú vhodnou potravou pre labute a ďalšie druhy vodného vtáctva. Zároveň je toto jazero intenzívne navštevované ľuďmi, ktorí vodné vtáctvo prikrmujú rôznymi obilninami a zvyškami potravy, ktorých rozklad tiež prispieva k eutrofizácii,“ vysvetľuje Pavol Židek zo Správy Národného parku Malá Fatra.
ZIMA LABUTE POTRÁPILA
Labute, ktoré u nás zvyknú prezimovať, pochádzajú najmä zo škandinávskych krajín, kde spravidla bývajú tuhšie zimy. Žiaľ, tohtoročná zima udrela plnou silou aj u nás. „Zvýšený úhyn, a to nielen vodného vtáctva počas tejto zimy, bol spôsobený extrémne nízkymi teplotami, pričom vtáky pri nedostatočnom a nepravidelnom príjme potravy upadali do tzv. nízkej kondície, čo spôsobovalo celkové oslabenie imunity a následne úhyn. Ďalším problémom vodného vtáctva je primŕzanie nôh na zamrznutej vodnej hladine. Vtáky, napríklad labute, večer zosadnú na vodnú plochu, ktorá do rána zamrzne, často nemôžu odletieť, nohy si vážne porania alebo uhynú,“ rozpráva Pavol Židek.
Labute sú jedinečné nielen svojím zjavom, ale aj povahou. „Labute väčšinou vytvárajú páry na celý život. Samce – gunáre sú väčšie ako samice, svoju partnerku s potomstvom gunár starostlivo stráži a dokáže od hniezda odohnať aj veľké predátory, ba dokonca necúvne ani pred človekom,“ zaujímavo dodáva.
