Strela, ktorá prešla ramenom, mu spôsobila trvalé poškodenie funkcie ruky natoľko, že musel zrušiť svoje podnikanie a odvtedy trpí veľkými bolesťami. Rozviedla sa s ním manželka, žije len z dôchodku, na krku má niekoľko exekúcií a za lieky musí platiť nekresťanské peniaze. Napriek tomu sa nevie súdnou cestou domôcť náhrady škody od rodiny už zosnulého V. B. Najnovšie mu odmietlo poskytnúť právnu pomoc aj Centrum právnej pomoci. Má na to vraj vysoký príjem, hoci žije len vďaka pôžičkám od kamarátov.
„Malo by sa to premenovať na centrum právnej nepomoci. Keď už mne nepomôžu, tak skutočne neviem, komu už chcú pomôcť. Keby nebolo sestry, ktorá ma ubytovala v 80-ročnej chalupe po mame, tak už som dávno pod Budatínskym mostom. Tam musím z dôchodku všetko platiť – elektrinu, vodu, uhlie. Platím exekúcie, lieky a žijem tak len z pôžičiek od kamarátov. A vraj mám taký príjem, že mi právnu pomoc nemôžu poskytnúť,“ povzdychol si Ladislav Kramoriš.
Dnes už dôchodca bol pritom pred 20 rokmi majiteľom pohrebnej služby, bol ženatý a žil si pomerne slušný a bezstarostný život. Všetko sa však zmenilo v osudný večer 7. júna 1999 o 22. h. „Vracal som sa z pohrebu. Videl som, že u kamaráta sa svieti v garáži, tak so sa šiel pozrieť, čo robí. Ako som vchádzal, zaznel výstrel a ja som dostal ranu do ruky. Bol to priestrel. Snažil sa ma najskôr presvedčiť, aby som povedal, že to mám od klinca. Známa sestrička však hneď spoznala, že je to strelné poranenie. Zaviezli ma na pohotovosť do Rajca a odtiaľ sanitkou do Žiliny, kde ma operovali. Tam povedal, že ma neúmyselne postrelil. Dodnes sa však liečim. Ruka je nefunkčná a navyše to veľmi bolí. Chodím do ambulancie na liečbu bolesti, kde mi predpisujú hromadu liekov. V ruke cítim štípanie, akoby som tam mal prúd. Je to však nevyliečiteľné. Doktor mi povedal, že s tou bolesťou budem žiť, pokiaľ budem žiť,“ hovorí.
Okrem bolesti ho celý ten čas trápia aj problémy so súdmi. Až v roku 2008 uznal Okresný súd v Žiline obžalovaného V. B. vinným z trestného činu ublíženia na zdraví, ktorého sa mal dopustiť tým, že Ladislavovi Kramorišovi spôsobil neúmyselne priestrel ľavej paže v strednej tretine na vnútornej strane v oblasti bicepsu a poškodenie stredového lakťového nervu ľavej hornej končatiny. Odsúdil ho na trest odňatia slobody na sedem mesiacov, a to s podmienečným odkladom na jeden rok. Náhradu škody však poškodenému nepriznal a odkázal ho na občianske súdne konanie. Ako bolestné mu priznal len 28-tisíc korún. On však dnes požaduje 32-tisíc eur.
„Manželka sa so mnou rozviedla. Pýtala sa ma, do akej mafiánskej skupiny to patrím, keď sa mi toto stalo a neviem súd vyhrať. Ja už nemám ani na rakvu. Firmu som musel zrušiť. Dôchodok mám 320 eur. Z toho 80 eur ide na exekúcie, keďže som si kvôli právnikom a liekom neplatil sociálne ani zdravotné poistenie. Teraz to takto splácam. Súdy o náhradu škody som však prehral, jedinou šancou už bolo len dovolanie na Najvyššom súde SR. Keďže celý dôchodok dám na lieky, ošatenie, vodu, elektrinu, plyn, uhlie a exekúcie a žijem len z toho, čo si požičiam od kamarátov, požiadal som o pridelenie bezplatnej pomoci Centrum právnej pomoci. Došlo mi však rozhodnutie, že nespĺňam nárok na poskytnutie právnej pomoci. Nechápem, pre koho je táto inštitúcia, keď už mne neposkytnú pomoc?“ pýta sa sklamaný žiadateľ.
O stanovisko sme požiadali ministerstvo spravodlivosti, ktoré je zriaďovateľom Centra právnej pomoci. Na otázky nám odpovedal hovorca Peter Bubla. „Centrum zobralo do úvahy všetky skutočnosti, ktoré uvádza p. Kramoriš. V zmysle zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi je možné priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci aj osobám, ktoré nespĺňajú podmienku materiálnej núdze, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Centrum, samozrejme, posúdilo žiadosť žiadateľa aj z tohto hľadiska. Po preskúmaní jeho žiadosti, aj s ohľadom na skutkový a právny stav veci, rozhodlo o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci. Pokiaľ žiadateľ s rozhodnutím nesúhlasil a je názoru, že centrum neposúdilo jeho žiadosť správne, proti rozhodnutiu má žiadateľ právo podať správnu žalobu, o ktorej by rozhodoval súd. Túto možnosť však tento konkrétny žiadateľ nevyužil.“
Určitú nádej však Peter Bubla zúfalému sťažovateľovi dal. „Ak p. Kramoriš opätovne požiada o poskytnutie právnej pomoci, centrum bude znova skúmať splnenie podmienok na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, pričom tak ako v predchádzajúcom prípade, aj v ďalšom zoberie do úvahy všetky skutočnosti.“
„Nemám ani na okuliare, ani na zuby. Žijem z dlhov od kamarátov. Minul som už aj peniaze na rakvu a stále trpím ukrutnými bolesťami. To všetko len preto, že ma jeden zločinec pred 19 rokmi postrelil. Preto mi nezostáva nič iné, len sa súdiť, aby mi všetku tú škodu nahradil,“ uzavrel Ladislav Kramoriš.
