Tanečný súbor Lentilky robí Žiline to najlepšie meno. Za 20 rokov existencie vychoval vynikajúcich tanečníkov, ktorí našli uplatnenie v renomovaných tanečných súboroch, dokonca aj za hranicami. Žne úspechy na všetkých súťažiach, dokonca v roku 2001 bol vyhlásený za najlepší tanečný súbor sveta. Jednoducho, sú dobrí!
Zakladateľkou a mentorkou Lentiliek je Zuzana Nezvalová zo Žiliny, ktorá z malej tanečnej skupiny v materskej škole vybudovala tanečné impérium, ktoré je dnes už pojmom. Viac o 20 pretancovaných rokoch nám prezradila v spoločnom rozhovore.
V tomto roku oslavujú Lentilky okrúhle výročie. Čo predchádzalo vzniku jednej z najlepších tanečných skupín, aké kedy Žilina mala?
Keďže som sa vydala ešte počas vysokej školy, neplánovane som musela ukončiť štúdium na Fakulte telesnej výchovy a športu. Zamestnala som sa v materskej škole a tu som začala robiť prvé tance s deťmi. Najprv v rámci besiedok, potom galaprogramov a neskôr tancovala už celá škôlka. Keď sa mi začala profilovať skupina dievčatiek, ktoré boli veľmi šikovné, tak som si povedala, že ich skúsim potiahnuť ďalej a odvtedy je to už 20 rokov. Dnes je zo škôlkarského súboru súbor, ktorý má asi 100 členov od 3 do 20 rokov a Lentilky sa medzitým stali svetovou značkou.
Tanečník akých kvalít vzíde z Lentiliek?
Vychovávame univerzálneho tanečníka, čo znamená, že naše deti tancujú discodance, showdance, streetdance a hip-hop. Naše dievčatá sú také šikovné, že po skončení v Lentilkách sa vedia uplatniť v muzikáloch a iných prestížnych zložkách. Napríklad teraz boli na kastingu na slovenský tanečný film a bolo vybraných až sedem našich dievčat! Som veľmi hrdá na to, že sme schopní vychovať veľmi dobrých tanečníkov, ktorí majú uplatnenie.
Lentilky na tohtoročných MS v nemeckom Bochume.
Zúčastnili ste sa stoviek tanečných súťaží, z ktorých ste si odniesli už viac ako 40 majstrovských titulov. Ktoré ocenenie je pre vás to najdrahšie?
Naším najväčších úspechom bolo, keď nás v roku 2001 vyhlásili za najlepší súbor sveta. V tom roku sme boli na majstrovstvách v Maribore, kde sme vyhrali discodance a hip- -hop formáciu a so showdance formáciou sme boli vo finále štvrtí. Za tieto výsledky nás v rámci Medzinárodnej tanečnej organizácie vyhlásili za najlepší tanečný súbor, čo bolo asi to najprestížnejšie ocenenie, aké sme mohli dostať. Pred dvoma týždňami sme sa vrátili z Majstrovstiev sveta v Bochume, ktorých sa zúčastnilo 1 764 tanečníkov zo 17 krajín sveta. V rámci tejto súťaže sa naši juniori stali majstrami sveta v disciplíne discodance skupín a v disco dance formáciách obsadili 3. miesto. Majstrovstvá trvali 4 dni od rána do večera, bolo to náročné, ale deti tieto súťaže majú rady, motivujú ich a posúvajú ďalej, pretože sa konfrontujú so svetovou špičkou.
Každý jeden tanec rovná sa nová choreografia. Kde čerpáte inšpiráciu a ktorá je vašou srdcovkou?
Inšpiruje ma všetko, najmä hudba. Nikdy som nemala ambíciu robiť discodance, ale tým, že to začalo byť moderné a deťom sa to páčilo, tak sme prešli aj na discodance a paradoxne v tom slávime momentálne najväčšie úspechy. Takú discoformáciu, napríklad tú, s ktorou sme boli teraz na majstrovstvách sveta, trvá nacvičiť minimálne tri mesiace. Dá sa postaviť aj za týždeň, ale robíme dosť komplikované choreografie, tak sa rada s tým pohrám, aby to bolo dobré. Naše najlepšie dievčatá trénujú 5– až 7‑krát do týždňa, ale normálny tréning je dva razy týždenne a tí, ktorí začínajú súťažiť, trénujú minimálne trikrát do týždňa. S každou jednou choreografiou sa mi ťažko lúči, keďže ich každý rok obmieňame. Pre mňa nezabudnuteľnou bola určite choreografia Orchester, s ktorou sme získali spomínaný titul Súbor roka. S ňou sme išli v hodnotení na samé jednotky, dostali sme len jednu dvojku. Vtedy som bola schopná formáciu vyčistiť tak, že dievčatá išli ako jedna. Vynikajúce a veľmi emotívne bolo aj duo Moja malá sestra v podaní juniorky Dominiky Kokošíkovej a Mišky Mirtovej, ktorá bola vtedy ešte dieťa. Bol to taký krásny a emotívny showdance, že by som túto choreografiu dokázala dať do programu každý rok, ale museli by to zatancovať tie isté dievčatá, lebo len ony vedeli dať tomu tú správnu emóciu.
Tento rok majú Lentilky jubileum. Stihli ste už osláviť tých pekných 20 rokov?
Pri tejto príležitosti sme v júli zorganizovali veľmi peknú akciu. Bolo to nezabudnuteľné! Prišla dokonca aj jedna naša tanečníčka, ktorá už žije a tancuje v Afrike. Aj Filip Jankovič, ktorý teraz tancuje na opätkoch v Prahe a je tam veľká hviezda. Vo svojich začiatkoch začal chodiť na súťaže práve s nami. Bolo tam aj veľa iných ľudí, ktorí sa okolo nás hýbali už od začiatku, či už sponzori alebo kamaráti. Naozaj sa za tých dvadsať rokov vytvorili medzi nami veľmi blízke vzťahy. Bola to veľmi pekná akcia a som rada, že sa vydarila. Okrem toho budeme 7. decembra opäť organizovať vianočný galaprogram, tento rok pod názvom Luskáčik. Pripravujeme to vždy ako malý muzikál, pretože naše deti sú šikovné nielen na tanec, ale aj na spev. Je to pre mňa taká tvorivá robota, ktorá sa rodičom veľmi páči, z čoho mám veľmi fajn pocit.
Za tie roky musíte mať priam nos na dobrých tanečníkov.
Je to veľmi individuálne. Niekedy môže prísť veľký talent, o ktorom už na prvý pohľad viete, že má veľké predpoklady, čo sa týka rozsahu pohybu a muzikálnosti. Ale niekedy ho pretromfne dieťa, ktoré má väčšiu vôľu a ten, ktorý má talent, ho nerozvíja natoľko, lebo sa mu buď nechce, alebo nemá na to podmienky. Najlepšie je, keď je to talent, ktorý na sebe robí, ale nie je to vždy takto ideálne postavené. Deti potrebujú najmä podporu od rodičov, hlavne, keď dieťa tancuje súťažne. Tam je tá podpora nevyhnutná.
Lentilky na stupni víťazov.
Aké máte s Lentilkami ďalšie plány?
Žiadne extra plány, pretože už všetko mám v podstate za sebou, ale rada by som súbor viedla, dokým mi bude zdravie slúžiť. Potom by som rada Lentilky odovzdala niekomu, kto by pokračoval, aby nezanikli. A keby aj zanikli, myslím, že svoj účel za tie roky splnili a bude ma hriať pri srdci pocit, že som vychovala veľa nielen talentovaných tanečníkov, ale aj krásnych ľudí, pretože tanec a súťaže tiež istým spôsobom človeka vychovávajú.
Michala Stehlíková, snímky archív TS Lentilky
