Ružová farba a ružová stužka. Október, celosvetovo známy ako Ružový október, patrí každoročne zdravým prsiam a spája sa s kampaňami proti rakovine prsníka. Zároveň vyzýva na zlepšenie dostupnosti inovatívnej modernej liečby.
Útočí nádorové ochorenie skutočne čoraz viac na mladšie ročníky? Kam sa posunuli diagnostika a liečebný proces? Rozprávali sme sa s primárkou oddelenia klinickej a radiačnej onkológie a zároveň námestníčkou zdravotnej starostlivosti a prevencie pre nechirurgické odbory Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina MUDr. Dagmar Sudekovou, MBA.
Je faktom, že na Slovensku silnie osveta v súvislosti s prevenciou pri rôznych onkologických ochoreniach, nielen pri karcinóme prsníka. Ako vnímate podporné aktivity vy, prejavujú sa aj v praxi?
Určite áno a najmä pri mladších ročníkoch. Treba si ale uvedomiť, že rakovina prsníka sa netýka len žien, ale tiež mužov. Mladá generácia je v tomto smere oveľa zodpovednejšia, chodí na preventívne prehliadky, absolvujú sono prsníkov, čím máme aj vyšší záchyt tohto onkologického ochorenia. Chvalabohu, sú to väčšinou včasné štádiá, preto sú pacienti odoperovaní a dostanú onkologickú liečbu alebo ju po operácii ani nepotrebujú. Silnejúca osveta preto význam určite má.
V súvislosti s ochorením prsníka sa dlhodobo spomínajú viaceré faktory, ktoré môžu zapríčiniť jeho výskyt. Vychádzajúc z vašich 30-ročných skúseností, aké sú najčastejšie riziká na vznik karcinómu?
Pri mladších ročníkoch ide často o genetickú predispozíciu. Špecifické genetické mutácie sú veľkým rizikom, že žena ochorie na rakovinu prsníka. Takmer štvrtina žien s karcinómom prsníka bez ohľadu na vek má pozitívnu rodinnú anamnézu. Druhú skupinu tvoria negenetické príčiny, tie sú multifaktoriálne – stres, životný štýl, obezita, ionizačné žiarenie, dlhotrvajúce pôsobenie a vysoké hladiny estrogénu.
Ako jeden z možných faktorov sa zvykne spomínať aj odkladanie tehotenstva a pôrod po tridsiatke. Môže zavážiť aj toto?
Je to jeden z faktorov. Zvýšené množstvo tvorby estrogénov zvyšuje riziko rakoviny prsníka, to znamená skorý nástup menštruácie a neskorá menopauza. Takisto každý pôrod a dojčenie znižujú riziko vzniku rakoviny.
Pri diagnostike karcinómu prsníka hovoríme o čase. Dá sa povedať, koľko času má žena na to, aby v prípade nálezu pri samovyšetrení vyhľadala odborníka?
V rámci preventívnych prehliadok by sa mal nádor zachytiť v skorých štádiách. Ak žena absolvuje prevenciu, prípadný nález by mal byť zachytený skôr, ako zistí, že má nejaké ťažkosti. Keď si sama nahmatá nádor v prsníku, už môže byť veľký, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou bude následne potrebovať onkologickú liečbu. Každý nádor má konkrétnu agresivitu a od tej závisí aj jeho rast. Niektoré rastú pomaly a je tak nižšia šanca, že budú vytvárať metastázy. Sú však aj také, ktoré sú agresívnejšie a dokážu rásť z mesiaca na mesiac. Pokiaľ je nález pozitívny, na onkochirurgickej ambulancii lekári do dvoch týždňov pacientku objednajú na biopsiu a následne sa postupuje podľa výsledku histológie.
Ochorenie prsníka je v súčasnosti u žien najčastejším nádorovým ochorením. Celoplošné štatistiky hovoria dokonca o zvýšenom výskyte u mladších ročníkov. Aká je veková štruktúra vašich pacientiek?
Percentuálne najväčšie zastúpenie pacientiek liečených v našej nemocnici je vo vekovej kategórii po päťdesiatke. V poslednom období nám ale naozaj pribúdajú mladšie pacientky, a to tesne nad 30 rokov. V minulosti to bola rarita. Teraz ich máme v liečbe okolo 15 a niektoré majú aj agresívnejšiu formu karcinómu. Čím sú bunky mladšie, tým sú agresívnejšie, tak to pri mladom organizme býva. A ako je to možné? Pripisujem to okrem genetickej predispozície aj stresu. Mám pocit, že mladí ľudia žijú zdravšie, viac sa o seba starajú, viac športujú, sú zodpovednejší ako kedysi. Napriek tomu máme novodiagnostikované aj vyššie štádiá ochorenia, ako by sme pri takej prísnej prevencii čakali.
Často zaznievajú informácie, že čakacie doby a diagnostika sú pri onkologických ochoreniach v porovnaní s minulosťou dlhšie. Je toto realita aj u vás? Z akého dôvodu to tak je?
Pokiaľ pacientovi diagnostikujeme onkologické ochorenie, dlhé čakacie doby nie sú. Problém je, keď ide len na prvotné vyšetrenie ku konkrétnym špecialistom, pričom ešte nemá potvrdenú onkologickú diagnózu. Stáva sa, že ak nie sú prítomné typické ťažkosti pre dané ochorenie a je potrebné ďalšie podrobné zisťovanie a vyšetrovanie, čakacie doby sú naozaj dlhšie. V Žiline je iba jedna súkromná magnetická rezonancia, ktorá vie zrealizovať potrebné špecifické vyšetrenia, funguje od rána do večera, cez víkendy aj sviatky, napriek tomu sa čaká. Primárne teda situáciu komplikuje nedostatok prístrojov, ktoré by vyšetrili veľké množstvo ľudí. V tomto smere by nám veľmi pomohla ďalšia magnetická rezonancia, ktorá by fungovala prakticky nonstop. Pomohlo by nám to aj v rámci hospitalizácií. Žiadosť sme podávali ešte pred tromi rokmi, avšak zatiaľ sme odpoveď nedostali.
Nie je to tak dávno, čo sa v spoločnosti otvorila téma preventívnej sonografie prsníkov. Podľa niektorých názorov má byť táto metóda zastaraná. Čo si o tejto téme myslíte?
Osobne si myslím, že zatiaľ nemáme žiadne iné dostupnejšie a šetrnejšie vyšetrenie. Zároveň v prípade určitej neistoty môže dať lekár sonografiu zopakovať bez toho, že by pacientku vystavil ďalšiemu žiareniu.
Prax ukazuje, že pri onkologických ochoreniach postupne napreduje liečba i liečebné procesy. Aké pokroky evidujete pri liečbe karcinómu prsníka?
Liečba sa posúva stále dopredu a pri nádore v prsníku sa urobil obrovský pokrok. V mnohých prípadoch už cielená liečba nahrádza chemoterapiu. Pri každej pacientke je súčasťou histologického vyšetrenia ešte molekulárno-genetické vyšetrenie. Podľa výsledku sa snažíme nájsť cielenú liečbu konkrétne pre danú ženu a jej karcinóm. Ak nájdeme možnosť takejto liečby, pacientka nemusí ísť na chemoterapiu. Kým tá ničí všetky bunky, cielená liečba smeruje na konkrétny receptor, ktorý v nádore je. Aj táto liečba má vedľajšie účinky, väčšinou sú miernejšie ako pri chemoterapii. Výbornou správou je, že liekov pri onkologickom ochorení prsníka stále pribúda. Také množstvo nových liekov na rôzne onkologické ochorenia, aké bolo zaregistrovaných na Slovensku za ostatné obdobie, sme ešte nemali. Kedysi sme mali jeden-dva nové lieky za rok, teraz ich pribudlo vyše dvadsať. V praxi sa tak postupne otvárajú úžasné možnosti liečby. Z čoho sa tiež aktuálne veľmi tešíme, je vznik nového mamocentra v našej nemocnici s najmodernejšou technikou. Budú v ňom pracovať špecializovaní lekári, ktorí sa budú venovať výhradne diagnostike nádorových a iných ochorení prsníka.
Aký je ideálny stav, ktorý by ste chceli ako lekárka pri liečbe dosiahnuť?
Ideálne by bolo, aby k nám nemusela prísť žiadna pacientka. To ale tak nikdy nebude. Pevne verím, že ideálnou cestou bude imunoterapia, ktorú zatiaľ môžeme podávať iba pri pár diagnózach, a výsledky sú veľmi dobré. Rovnako by bolo skvelé, ak by sa všetko, čo bude v liečbe nové, na Slovensku zaregistrovalo a zakategorizovalo (proces určovania výšky úhrady za lieky, ktoré budú zaradené do zoznamu kategorizovaných liekov, pozn. red.) a bolo by to u nás dostupné. Liečba bude v budúcnosti čoraz viac personalizovaná a každému pacientovi bude doslova šitá na mieru. To je budúcnosť onkológie.
