Hrad Lietava sa totiž nachádza v štádiu dokonalej symbiózy s prírodou, aspoň tak to tvrdí Ľubomír Chobot, výkonný riaditeľ združenia za záchranu Lietavského hradu, ktoré sa o jeho rekonštrukciu stará od roku 1999. „Problém je v tom, že ľudské dielo čo do trvanlivosti a stálosti nemôže s prírodou súperiť. Prieskumy a merania na stenách zrúcaniny nám, bohužiaľ, potvrdzujú, že sa blíži čas zlomu. Po ňom sa romantická zrúcanina, ktorá je ešte dnes stále symbolom okolia, začne meniť na kopu neforemnej sutiny. Tomuto zlomu možno zatiaľ ešte predísť alebo ho aspoň podstatne oddialiť,“ dodáva.
Lietavský hrad je unikátom nielen zo slovenského pohľadu, ale aj v rámci celej strednej Európy. Návštevníkov ráta rozsiahlosť veľmi zachovalých zrúcanín a história. Počiatky hradu spadajú do konca 13. storočia. Jeho staviteľmi boli s najväčšou pravdepodobnosťou Balašovci. V 15. storočí hrad rozšírili Bebekovci a po nich sa stal ďalším majiteľom Pavel Kiniži, ktorý sa zaslúžil o najrozsiahlejšiu prestavbu hradu. Posledným významným pánom žijúcim na Lietave bol uhorský palatín Juraj Turzo, a to začiatkom 17. storočia.
Na hrade majú dnes svoju tradíciu mnohé kultúrne akcie. V tomto roku býva silvestrovská oslava.
