V knihe 12 statočných so svojím tímom vyspovedal osobnosti, ktoré vystupujú zo sivej zóny. Dokázali sa v kľúčových okamihoch postaviť zlu a neprávosti. I za cenu rôznych problémov ako je strata zamestnania či v dobách nedávnych - väzenie. Vydanie knihy podporil prezident republiky Andrej Kiska, s textom o demokracii sa podelila expremiérka Iveta Radičová, doslov napísal Max Kašparů. Knihu uviedol do života v OZ Proti korupcii 5. 12. 2016.
Kniha je vytlačená na kvalitnom kriedovom papieri v pevnej väzbe a je vhodným darčekov pod stromček. Dá sa získať na www.12statočných.sk
Editorovi a vydavateľovi knihy Ľubovi Bechnému sme položili niekoľko otázok.
Predstavte nám svoju novú knihu.
Kniha je výberom ľudí z rôzneho prostredia a rôzneho veku, ktorých spája to, že nejakým spôsobom vyčnievajú spomedzi iných ľudí. Tým, že sa rozhodli konať, keď sa stretli s nejakou formou neprávosti v osobnej či celospoločenskej rovine. Oslovil som viacero spolupracovníkov, ktorí mi pomohli s prípravou rozhovorov. Spomeniem Andreja Bána z redakcie .týždňa, Dagmar Mozoľovú z RTVS, Teréziu Rončákovú - Kolkovú z katedry žurnalistiky KU v Ružomberku či Martina Zikmunda z českého Katolického týdeníka. V dnešnej spoločnosti chýbajú morálne autority, tak sme sa pokúsili nejaké nájsť.
S kým ste robili rozhovory?
Po vyjdení knihy Kristovci mi čitatelia vytýkali dve veci: že v knihe nie je rozhovor s pátrom Srholcom a že je tam málo žien. Toto som sa snažil napraviť. Anton Srholec otvára knihu a je to pravdepodobne jeho úplne posledný publikovaný rozhovor. Strávil som s ním takmer celý jeden deň, boli sme aj v Resotoch medzi jeho "chlapcami" bezdomovcami. Ten čas strávený s ním sa mi vryl hlboko do pamäti. Zuzana Števulová bola verejnosti takmer neznáma, až kým ju na svetlo nevytiahol minister zahraničných vecí USA. Pomáha imigrantom a rôznym ľuďom v núdzi vo vybavení vecí, na ktoré majú právny nárok. Novinárka Jana Teleki vedie dnes už takmer celoživotný boj s mečiarovskou klikou, ktorá má korene v Považskej Bystrici. Začalo sa to satirickou básničkou na nehodného primátora a odvtedy je vláčená po súdoch. Zuzka Melicherčíková odhalila podvody na právnickej fakulte UK v Bratislave. Budúci právnici pri prijímačkách podvádzali, ona na to upozornila a musela odísť.
V tom je práve problém. Mnohí z vašich hrdinov prišli o prácu. Prečo by ich ľudia mali nasledovať?
Zuzana Wienk hovorí, že statočných ľudí, ochotných ísť do problémov pre druhých ľudí, sú cca 4 percentá. Ak by takých bolo viac, aj ľudia, ktorí rozhodujú o ich osudoch, by museli zmeniť správanie. Takýto ľudia by mali zažívať spoločenské uznanie. A tí, čo ich dajú na súd z dôvodu až smiešneho - "poškodzovanie dobrého mena", by mali byť verejnosťou odsúdení a ich počínanie by nemalo byť akceptovateľné.
Máte tam aj dve osobnosti z Českej republiky.
Kardinál Vlk ma zaujal svojím úprimným záujmom o osud arcibiskupa Bezáka. V čase, keď iní len filozofovali, on do procesu aktívne vstúpil a vybavil audienciu u pápeža Františka. Celý jeho život je krásnou ukážkou odvahy a statočnosti. Profesor Jakub Trojan, evanjelický kňaz, má dnes 90 rokov a ešte učí na Karlovej univerzite. Po tom, ako pochoval upáleného Jana Palacha, prišiel o súhlas slúžiť ako farár, vstúpil do Charty 77 a stal sa disidentom.
Všimol som si, že rozhovor s oboma je v češtine.
Áno, nechal som ich z dôvodu autenticity v češtine. Naše národy sa po rozdelení čoraz viac vzďaľujú a toto má byť určitým malým príspevkom ku vzájomnému zblíženiu.
Prečo Maďar, Rus?
Mudr. Krčméry, s ktorým je rozhovor v knihe, v jednom inom rozhovore spomína, ako sa mu v utečeneckom tábore v Maďarsku zrazu z hmly vynorila postava vysokého muža so sivou bradou, ktorý s vedrom čistil po utečencoch toalety. Mal pocit, že vidí samotného Boha. Ten človek sa mu predstavil ako evanjelický biskup. Zaujalo ma to, pátrali sme, ale žiadny evanjelický biskup v Maďarsku nemá bradu. Keď už som si zúfal a začal mať pocit, že sa mu asi skutočne zjavil sám Boh, narazili sme na vysokého predstaveného evanjelickej metodistickej cirkvi, ktorá je trochu menšou. Jeho meno je Iványi Gábor.
S ktorým rozhovorom ste mali najväčšie problémy?
Asi práve s profesorom Andrejom Zubovom z Moskvy. Historik a pedagóg Lomonosovej univerzity povedal nahlas svoj názor, že anexia Krymu nie je v súlade s medzinárodným právom. Musel opustiť univerzitu. Našťastie, dnes sa už v Rusku za toto nezatvára, ani ľudia nekončia v psychiatrických liečebniach. Rozhovor sa mi nepodarilo zabezpečiť pred jeho odchodom do zahraničia, a tak sa oddialilo vydanie knihy o niekoľko týždňov. Ale stálo to za to. Rozhovor považujem za dôležitý najmä dnes, v období spochybňovania EÚ a nástupu rôznych pokútnych webov, ako o nich hovorí Biela Vrana 2016, bloger Ján Benčík.
Kto sú krstní otcovia knihy?
Peter Ničík je dnes už všetkým známa morálna autorita , pozdravný list poslala Zuzka Hlávková, ktorá sa, žiaľ, osobne nemohla zúčastniť uvedenia knihy. Je absolventkou gymnázia na Varšavskej ulici, právom na ňu môžeme byť ako Žilinčania hrdí. Vidím budúcnosť práve v slobodných mladých ľuďoch, ktorí sa neprispôsobia konformizmu a každodenným kompromisom. Ona je ich predstaviteľom, ktorý ukázal súčasnej vláde zrkadlo.
