Slovenský básnik, prozaik, dramatik a prekladateľ Ľubomír Feldek spolu so svojou dcérou Katarínou a jej kapelou KaFe Band zavítali do Žiliny. Priniesli so sebou rozprávkovú náladu. KaFe Band spieval deťom rýmované rozprávky a Ľubomír Feldek zase učil rýmovať. O textoch piesní, rýmoch i rozprávkach sme sa s nimi porozprávali.
Počas nedeľného popoludnia, krátko pred začiatkom letných prázdnin, zavítali do areálu Budatínskeho hradu slovenský spisovateľ Ľubomír Feldek so svojou dcérou Katarínou a jej hudobnou skupinou KaFe Band. Považské múzeum v Žiline totiž pripravilo na záver školského roka interaktívne podujatie Rozprávka v múzeu.
Rýchly a plodný autor
Počas tohto rozprávkového dňa spievala skupina KaFe Band, ktorú tvorí Katka Feldeková, Richard Šimurka a Ivo Jankovič, rýmované rozprávky. Moderoval ich Ľubomír Feldek. „Som textár tejto kapely,“ povedal v našom spoločnom rozhovore, „a som rád, že kým nájdu lepšieho textára, tak používajú mňa.“
Na margo otcových textov Katka povedala: „Otec je plodný autor a rýchly, stále niečo tvorí, prekladá a píše nové texty. My ich nestíhame ani naštudovávať,“ zasmiala sa. Písať piesne ale sama neskúšala. „Kedysi som písala skôr také svoje duševné výlevy do šuplíka,“ prezradila na seba a pokračovala, „otec si na to asi ani nepamätá, bolo to v dobe, keď som ešte chodila na konzervatórium. Niečo som napísala, dala som mu to prečítať a hneď mi to skritizoval slovami, že toto nie je dobré a toto takto nemôže byť a podobne. Trošku ma to demotivovalo. A povedala som si, veď načo by som písala texty, keď mám takéhoto autora? To by bola hlúposť.“
Sto piesní Ľubomíra Feldeka
O texty od svojho otca nemá núdzu. „Občas sa stane, že počujem niekde nejakú pieseň, ktorá sa mi páči. Napríklad mi takto preložil aj Stormy weather. Jeden večer sme mu zavolali s Riškom (Šimurkom z kapely, pozn. autorky), že táto pieseň je super, chcela by som ju spievať v slovenčine. A ráno, keď sme zapli počítač, už bola preložená. Keď sme si pozreli, o koľkej otec posielal mail, bolo to o štvrtej ráno!“
Ľubomír Feldek je, podľa slov jeho dcéry, schopný text vychrliť za neuveriteľne krátky čas. A on sám sa k tomu priznal: „Môžem povedať, že existujú len dva druhy umelcov – rýchli a pomalí. Ja patrím k tým rýchlym, takže pre mňa nie je nič ťažké.“
„Otec píše aj veľa pôvodných textov a očakáva, že niekto z nás ich zhudobní, ale sme úplne neschopní,“ zasmiala sa Katka, ale optimisticky dodala, „no raz to príde.
Kapela vydala aj knihu piesní s názvom 100 piesní Ľubomíra Feldeka spieva Katka Feldeková. Je v nej presne 100 textov. „Ale máme ich ďaleko viac. Dokonca mnoho piesní, ktoré sú v knihe, sme ešte nestihli ani naštudovať, ale zato vieme niektoré, ktoré tam nie sú,“ povedala Katarína. „Žilina je liaheň dobrých piesní,“ prezradil Ľubomír Feldek. KaFe band, alebo podľa slov známeho spisovateľa – banda Katky Feldekovej, sa zameriava na šansóny. Jej repertoár tvorí najmä klasický šansón. Piesne majú pôvodné slovenské, francúzske, anglické, ruské i juhoamerické. Okrem toho si od Katky môžete vypočuť jazz, blues a muzikálové songy.
Rozprávkové rýmy
Na podujatí v Budatínskom hrade spievala KaFe Band návštevníkom rozprávkové rýmy. Ľubomír Feldek dokonca deti učil podobné rýmy písať. Stačila mu na to iba hodina.
„Je to jednoduché, ale musí to byť o niečom,“ prezradil tajomstvo rýmovania spisovateľ. „Dôležité je si zapamätať, že základ je, že to nesúvisí. Keď niekto chce, aby to súviselo a ešte sa to aj rýmovalo, tak z toho nikdy nevznikne báseň.“
Rozprávkový život
Veria Feldekovci na rozprávky? A chceli by žiť v nejakej, keby to bolo možné? „Verím na rozprávky – veď sú reálne, aj toto tu je jedna veľká rozprávka, inak by som asi nevydržala žiť na tomto svete,“ vyslovila Katarína. A keby mohla v nejakej rozprávke žiť, určite by to boli rozprávky o lietajúcich postieľkach.
„Keď som bola malá, mama pre nás vymýšľala rozprávky a my sme ich milovali. Boli na pokračovanie o lietajúcich postieľkach,“ rozpomínala sa, „väčšinou to bolo o tom, že už musíme ísť spať a potom na lietajúcich postieľkach rýchlo niekam odletíme. A mama si vždy vymyslela nejaký príbeh o tom, ako lietame a ona s nami lieta na metle... a ja som to v škôlke neskôr rozprávala ďalším deťom, až si učiteľky zavolali mamu a povedali jej: Pani Feldeková, povedzte niečo vašej dcére, ona balamutí hlavy spolužiakom, hovorí im, že lietate na metle, a je to nevhodné. A mama na to povedala: Viete, pani učiteľka, ale ja naozaj lietam na metle. A bolo.“
Príbehmi pre deti teda žila celá rodina, lebo ako tvrdí Ľubomír Feldek: „Dobrá detská kniha, na rozdiel od knihy pre dospelých, nikdy nestarne.“ On sám, keby mohol, by chcel žiť v Rozprávke môjho života od Hansa Christiana Andersena. „Môj život je rozprávka. Aj Andersen to hovoril. Ale viete, ako je to s nami rozprávkarmi – odpisujeme vždy od predchádzajúcich rozprávkarov. Aj Andersen odpisoval, ale tiež napísal rozprávku Rozprávka môjho života a ten názov sa mi páči až tak, že aj ja by som chcel žiť len v rozprávke svojho života.“
Katarína Kvašňovská
Snímky archív, autorka
