„Keď som začínal s fotografiou, používal som starý doskový fotoaparát, ktorý bol z technickej stránky veľmi zložitý. V dnešnej dobe sú digitálne fotoaparáty síce jednoduchšie, ale už to nie je o tom remesle ako kedysi,“ opisuje svoje začiatky s fotografovaním Ľubomír Rapoš a dodáva: „Fotografiu som využíval skôr ako základ maľby, či pri kreslení ako podklad pre koláž.“
Umelec pochádza z Modry, ale Žilina je úzko spätá s jeho minulosťou a umeleckým pôsobením. Aktuálna výstava je spomienkou na jeho tvorbu v meste pod Dubňom, veď tu žil niekoľko desaťročí! Do druhého najvýznamnejšieho strediska výtvarnej kultúry na Slovensku, ktorým Žilina vtedy bola, prichádza v roku 1957. Slovami kurátora Milana Mazúra, v Žiline nabral Rapoš istotu, získal sebadôveru a nabral novú inšpiráciu. „Pôsobí ako fotograf v Stavoprojekte a začínajú jeho technické experimenty, ktoré vychádzali zo všetkých možných variantov umeleckého zobrazenia a výrazu realizmu a abstrakcie. Pristihla ho reč pop-artu, op-artu, letterizmu či informelu, novej to vlny podporujúcej najmä aranžovanú fotografiu. Svoje diela komponuje do vopred premysleného kontextu alebo príbehu, ktoré skladá z viacerých „polotovarov“. Častosú dotvárané maľbou. Vo fotografickej tvorbe je to u nás v tom čase ojedinelé,“ uvádza Milan Mazúr.
Rapoš podľa neho neopustil „vlak“, ktorý bol ovplyvňovaný novými tendenciami vo výtvarnom umení, i keď už pomaly strácal svoju aktuálnosť a objavnosť. „Naopak, oživuje nové a nové formálne postupy, ešte viac experimentuje, niekedy viac ustaľuje, inokedy menej exponuje a dôkladnejšie prepiera vo vode. Osvecuje pozitívy a používa v komore bielu žiarovku alebo denné svetlo. Docieli hnedočervené tónovanie, nad ktorým aj experti krútia hlavou. Rapošov postup je iný, fantázia však nerešpektuje chemický proces, a v tom je ojedinelý,“ dodáva kurátor výstavy.
Výstavu si môžete pozrieť v Galérii F na Predmestskej 90 (za predajňou Honda), ktorá je otvorená: po - pi od 10. do 16. h.
-lk-, snímka autorka
