Vaša najnovšia kniha je už tretím pokračovaním príbehov o zlatokopke. V prvej sa z mladej dievčiny stala zlatokopka, v druhej sa dievčina napravila... O čom je teda tá tretia?
V tretej váha, či jej vlastne to všetko, o čo tak bojovala, stojí za to. Žije pokojný život so svojím priateľom Romanom, avšak sem- -tam sa pristihne pri tom, ako jej chýbajú veci zo života, ktorý žila predtým. Opäť sa pretnú cesty s jej bývalým, avšak nie práve tak, ako by čitateľ možno očakával. Tretia časť je iná v tom, že príbeh nerozpráva len hlavná hrdinka, ale aj Roman. Ten prezrádza veľa detailov, ktoré by sme sa zrejme od zlatokopky nedozvedeli.
Čo vás primalo k napísaniu pokračovania?
Zlatokopka je pre mňa úlet, jej písanie, formovanie charakterov a konanie postáv bolo pre mňa naozaj zábavou, niečo ako interaktívna spoločenská hra pre jedného. Avšak napriek tomu si tretiu časť vypýtali moji fanúšikovia a ja som si povedala, prečo nie. Veľa vecí bolo nevypovedaných, veľa ľudí nie tak úplne odhalených, s trojkou som sa pohrávala už pri písaní dvojky a v konečnom dôsledku mám trilógie sama rada.
Nezažiješ, neuveríš je podtitul knihy. Ako ste na tom s týmto mottom vy? Tiež ste ako neveriaci Tomáš a kým sama niečo nezažijete na vlastnej koži, tak tomu neuveríte? Alebo si počínate skôr opatrne?
Myslím si, že v tomto som niekde uprostred. Človek by mal byť dostatočne opatrný pri dôvere aj nedôvere. Aj keď, samozrejme, záleží aj od vážnosti konkrétnej situácie. Všeobecne si v podstatných veciach spravím názor radšej sama. Predsa len, ľudia majú tendenciu v každom smere preháňať.
Obsah knihy hovorí, že sa zlatokopka ocitne vo väzení. Opisovali ste prostredie väznice aj v knihe?
Vo väzení sa odohráva dosť dlhý úsek príbehu, takže je tam, samozrejme, opísaný väzenský režim. Pri písaní mojich kníh mám naozaj šťastie na ľudí, ktorí mi informácie poskytnú, takže aj tu som vychádzala zo skutočného života žien za mrežami. Žijem v meste, kde ženská väznica sídli, dokonca som z nej raz dostala list od čitateľky. Človek sa nad tým celým zamyslí a už to ide na papier.
Hrdinka má už tretiu knihu a čitatelia stále netušia, ako sa volá, čo navádza k otázke, či je naozaj fiktívnou postavou. Nemali ste chuť dať jej meno, či už počas písania druhej alebo tejto tretej knihy?
Samozrejme. Postava je vymyslená a podobnosť s reálnymi ľuďmi čisto náhodná (úsmev). Aj keď podľa reakcií čitateľov veľmi častá (smiech). Pri písaní trojky som nad tým v závere veru aj uvažovala, avšak žiadne meno sa mi k nej nehodilo, tak som to napokon nechala tak. Zvláštne, ale ani moja predstavivosť jej žiadne meno nepridelila.
Keď si tak zaspomínate... Ktorá z týchto troch kníh sa vám písala najťažšie a prečo? Naopak, ktorá najľahšie a prečo?
Písanie Zlatokopiek bolo oddychom a relaxom, písali sa fakt samy. Prvý diel bol možno najľahší práve preto, že som sa na charakteroch konkrétnych postáv naozaj bavila. Posledný bol o niečo menej zložitejší, musela som sa od tých postáv „odpichnúť“.Ale nemôžem to nazvať nejakým trápením, mám rada postavy z týchto kníh, sú mi naozaj blízke a bolo mi cťou s nimi pracovať.
Keď píšete knihu, aj sa počas toho procesu písania (teraz myslím celý časový úsek, nie moment, kedy držíte pero v ruke a píšete) s niekým o knihe zhovárate? Konzultujete?
Naozaj pár maličkostí som riešila s priateľom, keď som písala a len tak medzi rečou si mala potrebu potvrdiť, či to, čo s niektorou postavou zamýšľam, je alebo nie je dobrý nápad. Avšak ja som nikdy nebola tímový hráč a aj v písaní si tak nejako „idem svoje“ až do konca. Obsah zväčša rozoberám až s vydavateľstvom.
Tá modelka na obálke – vie ona vôbec, že zdobí už tretiu vašu knihu?
Slečna na obálke nie je Slovenka a je fitnes modelkou. Avšak netuším, či sa k nej táto informácia dostala, keďže nikto z nás nekomunikoval priamo s ňou. Ale svet je malý a možno by som bola prekvapená.
Je už téma zlatokopky nadobro uzatvorená? Je táto kniha skutočne poslednou v sérii alebo nás ešte prekvapíte?
Nie, nie, trikrát stačilo (úsmev). Tretia časť je záverečná a definitívne posledná. Budem sa snažiť čitateľov prekvapovať inými príbehmi.