Svet má stále málo informácií o opičích kiahňach. Spôsobia podľa vás ďalšiu pandémiu?
Svetové odhady vývoja hovoria, že opičie kiahne nespôsobia pandémiu. Slovensko má výhodu v tom, že do roku 1982 sme sa proti kiahňam očkovali, čo zabezpečí určitú ochranu. Samozrejme, cestujeme a touto formou si môžeme doniesť, čo nechceme. Dôležitá je osobná zodpovednosť, dezinfekcia rúk je dnes už bežnou rutinou na každom kroku.
Nemusíme sa teda báť prísnych opatrení ako pri koronavíruse?
Predikčne to monitorujeme, robili sme už aj testy podozrivým pacientom, ale zatiaľ sa nepotvrdil žiadny prípad, čo je dobre. My sme sa snažili urobiť pomôcku pre ľudí, aby vedeli ako vyzerajú a aké sú ich príznaky a zverejnili sme ju na našich stránkach a sociálnych sieťach.
Covidovej pandémii už odzvonilo? Alebo s týmto ochorením v nemocniciach Žilinského kraja stále zápasíte?
Na Slovensku síce zaznamenávame útlm ochorenia Covid-19 , ale v našom kraji stále evidujeme pacientov s covidom, dokonca aj deti. Na daných oddeleniach izolujeme pacienta a zabezpečujeme bariérovú ošetrovateľskú starostlivosť. Každé oddelenie sa musí popasovať s individuálnym prístupom ku takýmto pacientom. Hoci nezverejňujeme denné čísla, stále sme nič nevyhrali. Našou prioritou sa stali pacienti , ktorí majú zameškanú zdravotnú starostlivosť, vyžadujú si operačné zákroky alebo intenzívnu diagnostiku a liečbu.
Aké sú vyhliadky pri podávaní štvrtej dávky, vy osobne na ňu pôjdete?
Záleží to od osobného rozhodnutia, no skôr bude preferovaná u onkologických a imunokompromitovaných pacientov. Ľudia v ohrození ju môžu podstúpiť, no nebude to podľa mňa plošne. Vidím to skôr v individuálnej rovine. Verím, že túto starostlivosť zabezpečia v plnom rozsahu všeobecní lekári. Pretože tak, ako sa sezónne očkuje proti chrípke, mohlo by sa to aplikovať tiež v súvislosti s covidom. Aj chrípka má svoje lokálne ohniská, no predikcie o covide hovoria, že by nemala prísť ďalšia masívna vlna. A čo sa mňa týka, môj zdravotný stav je zatiaľ uspokojivý, nezvažujem preventívnu štvrtú dávku.
Ktoré najväčšie nedostatky odhalila pandémia v Žilinskom kraji?
Bolo to najmä v oblasti materiálno-technického vybavenia nemocníc, pretože ochranné pomôcky sme sa museli naučiť nosiť. Nemali sme ventilátory na pľúcnu ventiláciu, bolo treba urgentne reagovať. Covid vycvičil aj nemocničných epidemiológov a personál v tom, že sa museli zaujímať o cestu pacienta bez ohľadu na to či covid má, alebo nie. Ukázalo sa, že sa musíme v tomto smere dokázať starať o takýchto pacientov, precvičovať techniky starostlivosti a znižovať riziko nákazy u zdravotníckych zamestnancov a najmä siahať po inovatívnych postupoch a liečbach. Najhoršie, čo sme zažili, bolo, keď nám ochorelo viac ako 200 ľudí v jednej nemocnici, pretože to výrazne ochromilo jej prevádzku.
Zdravie by sme si mali začať viac vážiť. Nie je totiž samozrejmosťou...
Je potrebné určiť, čo je prioritou tejto krajiny. Ak je to zdravie obyvateľstva, tak sa oň musí niekto postarať. Máme poddimenzovaný primárny kontakt, nedostatočne fungujúcu ambulantnú sféru a nedostatok personálu v nemocniciach. Na tomto musíme kontinuálne pracovať. Napríklad v anesteziológii sa mnoho ľudí učilo za pochodu a títo lekári či sestry sú omnoho erudovanejší. V tomto smere chýbala spoločenská satisfakcia, prichádzala únava. Dávnejšie sme mohli mať pokoj, keby verejnosť pochopila význam očkovania. Lieky a rovnako vývoj vakcíny zmenšili tlak na psychiku zdravotníkov, lebo videli nádej na pomalšie šírenie covidu.
Čaká nás aj s nedostatok pediatrov či všeobecných lekárov, špeciálne v obciach?
Ľudia by si mali začať zvykať na to, že zdravotná starostlivosť nie je po prvé zadarmo a po druhé ju robia ľudia. Ak nemáme dostatok ľudí, tak je úplne jedno či to je v meste, alebo na dedine. No pacienti budú musieť za dobrou zdravotnou starostlivosťou docestovať. Máme lekárov rôzneho typu a na regionálnej úrovni nebude, vzhľadom na vývoj chorobnosti a demografie, postačovať jedna kardiologická ambulancia. Bude preto nevyhnutné správne manažovať zdravotnú starostlivosť na úrovni primárneho kontaktu a špecialistu navštevovať skutočne len v nevyhnutnom prípade a vážnom stave. Aktuálne evidujeme príliš veľa návštev u špecialitu, ale aj u všeobecného lekára.
Všeobecní lekári sú odborníci prvého kontaktu, no zrazu akoby sa vyparili...
Sieť všeobecných lekárov bude prechádzať reformou. Optimalizujeme ju, aby sa formou dotačnej schémy obsadili aj koncové dediny v kraji. Pracujeme na tom spolu s Ministerstvom zdravotníctva SR. To sa však malo urobiť pred 20 rokmi a lekárov sme mali vychovávať pre terén. Ľudia by sa ale mali začať starať o svoje zdravie formou prevencie. Fajčenie, alkohol či obezita sú predpokladom rôznych civilizačných ochorení. Tiež potrebujeme znížiť počet neoprávnených návštev na pohotovosti. Mnohé prípady by v čase ordinačných hodín vyriešil všeobecný lekár pre dospelých alebo deti.
Aké výzvy stoja pred vami v rámci zdravotníckeho odboru žilinskej župy?
Stojíme pred veľkou výzvou. Vláda pripravuje investíciu do zdravotníctva z Európskej únie, zo zdrojov Plánu obnovy a odolnosti , o ktoré sa chceme aj my uchádzať a musíme sa dokonale pripraviť. Pre náš kraj bude dôležité postaviť novú modernú nemocnicu v Martine, zmodernizovať fakultnú nemocnicu v Žiline a nezabudnúť na regionálne nemocnice, ktoré majú svoje dôležité miesto v rámci dostupnej zdravotnej starostlivosti v Žilinskom kraji. Ľuďom chceme poskytnúť kvalitnú zdravotnú starostlivosť hodnú 21. storočia.
KTO JE SILVIA PEKARČÍKOVÁ?
Bydlisko: Trstená
Pracovná pozícia: Riaditeľka odboru zdravotníctva ŽSK
Typická vlastnosť: Cieľavedomosť a odhodlanie
Na ľuďoch milujem: Láskavosť a úprimnosť
Na ľuďoch neznášam: Pretvárku a faloš
Cestovateľský sen: Srí Lanka
Obľúbené jedlo: Krevety na masle s petržlenovou vňaťou a bagetkou
