Vaše začiatky siahajú do novovzniknutej Ľudovej školy umenia v Žiline. Aké boli?
Od malička som rada kreslila, preto ma rodičia zapísali do základnej výtvarnej školy, ktorá sa v 60. rokoch minulého storočia pretransformovala na ľudovú školu umenia. Počas siedmich rokov som získala základné zručnosti v kresbe, maľbe, grafike a modelovaní. Predovšetkým zásluhou vynikajúcich pedagógov môj vzťah k výtvarnému umeniu nadobudol hlbší rozmer.
Pedagógom v tom období bol aj známy Mojmír Vlkolaček. Spomínate si na neho?
Samozrejme, na majstra Vlkolačka si živo spomínam. A nielen z výtvarnej. Keďže sme boli susedia, neraz som ho vídala skicovať staré domy na Čepieli či Kováčskej. Vďaka nemu dnes môžeme prostredníctvom jeho kresieb nazrieť do žilinských uličiek a zákutí, z ktorých mnohé už neexistujú.
Dlhšie ste mali pauzu a k tvorbe ste sa intenzívnejšie vrátili na dôchodku. Čo bolo podnetom na tento návrat?
S odchodom do dôchodku sa mi otvorili, ako sa vraví, nové obzory. Prestali ma tlačiť pracovné povinnosti v zamestnaní, mala som viac času, slobody, príležitostí na sebarealizáciu a plnenie si snov. Začala som sa teda venovať tomu, čo ma baví a napĺňa. A maľovanie je jednou z činností, pri ktorých relaxujem a zároveň získavam životnú energiu.
V roku 2014 ste sa stali členkou Klubu neprofesionálnych výtvarníkov pri Krajskom kultúrnom stredisku v Žiline. Ako tento klub vnímate?
Pravidelné stretnutia amatérskych výtvarníkov pod vedením akademického maliara Stana Lajdu v Makovického dome sú pre mňa obohacujúce. Je to miesto, ktoré umožňuje tvorivý dialóg i konzultácie. Vytvára tiež priestor na prezentáciu vlastnej tvorby na výstavách, organizovaných KrKS v Žiline, za čo som mimoriadne vďačná.
Každoročne sa zapájate do postupovej súťaže Tvorba a Výtvarné spektrum, z ktorých máte aj niekoľko ocenení. Je niektoré, ktoré si obzvlášť vážite?
Každé ocenenie alebo pochvala poteší a motivuje do ďalšej práce. Asi najviac ma prekvapila Cena za príbeh na medzinárodnej výstave NAIVA BRATISLAVA 2019, na ktorej sa zúčastnili umelci z desiatich krajín.
Je nejaký obraz, ktorý je vám naozaj blízky?
Ak máte na mysli môj obraz, je to portrét rómskeho chlapca. Emocionálny vzťah mám ku kresbičkám od mojich detí a vnúčat. A zo svetových diel ma fascinuje slnečná atmosféra a živosť postáv na Renoirovom obraze Raňajky veslárov.
Ako by ste zhodnotili svoju tvorbu? Čím je špecifická?
To, že nemám akademické výtvarné vzdelanie a maľovanie nie je moja profesia, ktorou by som sa živila, má svoje výhody. Umožňuje mi to skúšať rôzne techniky či hľadať nové námety. Kreslenie a maľovanie ponímam ako formu komunikácie. Snažím sa vyjadriť nejakú situáciu alebo príbeh, ktorý často rozvíjam v procese tvorby. Neraz som sama prekvapená výsledkom.
Čo vás najviac inšpiruje?
Diela známych majstrov a mojich kolegov výtvarníkov. Často navštevujem výstavy, galérie, múzeá, kde som priam zahltená podnetmi. Inšpiruje ma aj každodenný život a vnúčatá.
Vašimi obľúbenými objektami sú ženy a deti. Prečo?
Vždy som inklinovala k stvárňovaniu ľudí, lebo sa mi zdali zaujímavejší než zátišie či krajinka. Ženy maľujem asi preto, že sama som žena a deti jednoducho milujem.
Okrem maľovania aj fotografujete. Čo najradšej?
Fotografovanie súvisí s mojím ďalším koníčkom – turistikou. Mám rada prírodu, jej premenlivú krásu. Fotoaparátom sa snažím zachytiť drobné detaily, ako kvietok, list či motýľa.
Obľúbenými maliarmi sú francúzski impresionisti
Vzdelanie: Filozofická fakulta, angličtina – ruština.
Záľuby: výtvarná a literárna tvorba, turistika, cestovanie.
Rodina: dcéra a štyri vnúčatá.
Obľúbená kniha: Letmý sneh od P.Vilikovského.
Obľúbené miesto v Žiline: Lesopark Chrasť.
Čo si na ľuďoch vážite? Poctivosť a slušnosť.
Aké sú vaše cestovateľské sny: Izrael, Island.
Váš obľúbený umelec? Francúzski impresionisti.
