Kam viedli vaše prvé kroky po príchode na Slovensko?
Len čo som vrátil byt, prišiel po mňa otec. Zatiaľ som bol s rodinou v Terchovej a musím skočiť za priateľkou na internát.
Azda nikto v Leve nečakal, že sa dostanete tak ďaleko. Teraz finále hodnotíte ako úspech?
Je to super, že sme sa tak ďaleko dostali, ale stále ma štve ten siedmy zápas. Preto makáte celú sezónu či odmalička, aby ste vyhrali siedmy zápas vo finále. My sme ho prehrali, verím však, že som si z toho odniesol veľa dobrého do ďalšieho hokejového života. Som rád, že som mohol hrávať a tréner mi dával dôveru. Omnoho ľahšie sa nám hralo, keď sme vyhrávali. I keď som nebol taký produktívny, ako som si predstavoval, mohol som hrávať, to bolo hlavné.
Na ktoré stretnutia počas ligy si najvýraznejšie spomínate?
Vždy to bolo vypäté proti Slovanu, prišlo veľa ľudí a celkovo ten zápas mal iný náboj. Ak hráte proti Petrohradu, vaša úloha je nedostať gól, ak hráte proti mužstvám zo spodu tabuľky, musíte vyhrať. Napríklad hrať proti Kovalčukovi bolo zaujímavé, obrovská osobnosť na ľade.
Zaujíma nás, ako zvládate trip na Sibír. Viacerí hokejisti hovoria, že sú to poriadne galeje...
Už minulý rok som absolvoval tento trip. Tréneri sa snažia naprogramovať nás na český čas, teda raňajky máme o jednej v noci. Taktiež sme sa snažili spať ako v Česku, to bolo najdôležitejšie. Bolo to troška divné, lebo cez deň sme spali a v noci boli hore. Ale bol to trip ako každý iný. V hoteloch čítam knihy, naposledy životopis Djokoviča. V lietadle je to horšie, niekedy letíme aj 12 hodín, tam je čas na hry či karty a hlavne filmy.
V tíme ste mali severanov, samotný tréner Jalonen pôsobil chladným severským dojmom. Je to tak aj v skutočnosti?
Vyzerá prísny, má rešpekt v šanci, nikto nejde za ním sa niečo spýtať, skôr za asistentom. Ale vedel sa aj zasmiať... Avšak nie je typ trénera, že keď sa prehrá, začne panikáriť a dáva nám ťažšie tréningy či rotuje zostavu. Odkedy prišiel, mal každý chalan s ním míting, snažil sa nám dať úlohy a keďže sa nám začalo dariť, nemenil päťky. Ak sa prehral zápas, po zápase povedal chalanovi, že zajtra je nový deň a máš šancu, aby si ju využil. Z jeho strany to bola maximálna dôvera.
Pilierom vášho úspechu bola pozorná defenzíva a vyvážené útoky. Je to cesta pre úspech v KHL?
V tej KHL sa ťažko hrá ofenzívne, keď to začne lietať, hore-dolu je veľa prečíslení, pretože sú širšie ihriská. Skoro každé mužstvo hrá defenzívne. Náš tím mal vyvážené štyri päťky a tréner nám veril skoro v každej situácii. I preto sme nemali vyloženého strelca. Ak nás trénoval tréner Sýkora, už 15 minút pred koncom sa bál o výsledok a sťahoval hru na tri päťky. Jalonen nám, i na moje prekvapenie, veril aj v predĺžení play-off. Ak si pamätáte na ten dlhý zápas s Doneckom, nebál sa poslať aj mňa na ľad.
Bavíme sa o Donecku. Ako ste vnímali udalosti na Ukrajine a fakt, že viackrát ste zápasy hrali v Bratislave?
V Bratislave sme hrali piaty domáci zápas proti nim a povedalo sa, že šiesty budeme hrať opäť v Bratislave. Prišli sme na raňajky a dozvedeli sme sa, že letíme na Ukrajinu. Vedenie nám povedalo, že nás nebudú tlačiť, aby sme tam šli, ak by mal niekto zlý pocit. My sme aj volali s chalanmi z Donecku a aj oni nás ubezpečili, že to bude v poriadku.
Vo finále vaša taktika mohla sláviť úspech, chýbalo veľmi málo. Kde sa podľa vás zlomila séria s Magnitogorskom?
Veľká škoda druhého zápasu, ktorý sme hrali u nich. Pretože sme si mysleli, že po prvom vyhratom zápase to bude jednoduché. A ešte zápas, ktorý rozhodol Mozyakin dvomi gólmi, ten víťazný v predĺžení. A siedmy zápas je aj trošku lotéria. Ešte raz, veľmi ma to štve, že to nevyšlo.
Čo vám behalo hlavou po šiestom vyhratom stretnutí a pred rozhodujúcim siedmym zápasom?
Už obranca Oystrick hovoril, že smútok či oslava trvá dve hodiny. Tréneri nás upozorňovali, aby sme mysleli 30 sekúnd dopredu. Číslo 30 sme mali v šatni či na dresoch. Pri 4-hodinovom lete do Magnitogorska sme nechceli myslieť, že ide o taký dôležitý zápas. Napokon sa hral útočný hokej, po prvej tretine sme mohli viesť aj o tri góly, potom sme hru v tretej tretine otvorili. Rozhodla prvá tretina, veľká škoda.
Pri zisku Gagarina je zaujímavé, že pre Magnitogorsk ho prakticky vyhrala prvá lajna Mozyakin – Kovář – Zaripov. Je to vôbec možné?
Vidíme, že áno. Úlohou ostatných pätiek bolo, aby nám ubrali sily a vytvorili priestor tej prvej lajne, väčšinou to boli robustní chlapi okolo 190 cm. A základom celého bol Mozyakin. Bolo vidno, že mal pohodu a ak mal jeden horší zápas, na druhý deň mal po góle veľké sebavedomie a dovolil si.
Médiami prebleskla informácia, že Lev by sa mal premiestniť do iného mesta a viacerí hráči nemajú podpísané zmluvy. Čo vy?
Ja taktiež nemám podpísanú zmluvu, teraz si dám dva týždne oddych a potom pôjdem do Prahy za mojím agentom a prebehnú rokovania s manažérmi. Počas sezóny boli viaceré informácie, že budeme v Liberci, Karlových Varoch, Berlíne... To však nie je naša starosť.
Cingel a NHL?
Ak chcem myslieť na NHL, musím sa posunúť zo štvrtej päťky minimálne do tretej. Ešte je však predo mnou dlhá cesta, mne sa v kanadskej juniorke celkom páčilo a vyhovovalo mi to. V KHL je to skôr o taktike.
Vizitka Lukáša Cingela
Rodina: Otec Slavomír, mama Jarmila, sestra Dominika, priateľka Ľubka.
Jedlo: domáca kapustnica, halušky.
Obľúbený športovec: Novak Djokovič, celkovo rád pozerám tenis, Zdeno Chára, s ktorým som trávil veľa času minulý rok v Leve.
Oddych: Nebudem robiť nič. Budem doma sedieť s rodinou a priateľkou, maximálne nejaká chata.
Obľúbený hokejista: Evgenii Malkin.
Klub: Pittsburg, Colorado.
Životné krédo: Snažím sa myslieť dopredu a byť pozitívny.
Juraj Vnuk
Snímky autor
