Mladé blonďavé ucho púta futbalovú pozornosť svojím drzým a sebavedomým herným prejavom, kde preukazuje svoje rýchlostné prednosti. Jediný rodený Žilinčan, ktorý je pravidelnou súčasťou jesenného majstra spolu s nami zbilancoval úspešný rok 2014. 18-ročný Lukáš Čmelík právom patrí medzi najväčšie talenty nielen žilinského, ale i slovenského futbalu.
Odborná či laická verejnosť vás označila za jedno z najpozitívnejších prekvapení žlto-zelených počas jesene…
Futbal sa hrá pre divákov. Veľmi sa teším, že naši fanúšikovia si ma obľúbili. Som rád, že splácam dôveru trénera, realizačného tímu a vedenia. Avšak to musí byť len začiatok, minimálne rovnaké výkony chcem podávať i na jar.
V 18 rokoch patriť medzi lídrov MŠK Žilina, to sú pocity na nezaplatenie...
Od malička som chodil na futbal a teraz môžem byť súčasťou tej kabíny. Sú to skvelé pocity, každému mladému futbalistovi by som to doprial. Ja som obdivoval Jožka Piačeka a aj Mira Barčíka. Teraz s Piačekom hrám v jednom mužstve, tak super.
Dokážete priblížiť, kedy nastal u vás herný zlom a raketový vzostup nahor?
Veľký zlom prišiel po zápase s Banskou Bystricou počas jarnej časti za starší dorast. Dostal som hlúpu červenú kartu, nemohol som hrať 5 zápasov. Vtedy som makal o život, behal okolo štadióna, mixoval kondičné a silové tréningy. Dosť mi to pomohlo, povedal som si, že takto budem pracovať stále a hrať za dorast už nechcem. Veľakrát ma tam len súperi okopávali a sem-tam mi praskli nervy.
Lenže potom na povrch vyplávali skutočnosti o vašom opakovanom porušovaní životosprávy. Spoločne s Petrom Lupčom ste spadli dostatočne hlboko, aby ste si uvedomili ten pravý rozmer profesionálneho futbalistu?
Uvedomujem si, že sme niečo zlé spravili. Všetko sa vysvetlilo, dalo sa na pravú mieru. Bál som sa ako nás zoberú späť spoluhráči, ale tréner Guľa zdôrazňoval, že sme akoby úplne noví hráči. Myslím si, že obaja sme svojimi výkonmi nedali nikomu šancu, aby nám tento prešľap pripomínal.
Momentálne ste už vzorom pre mladšie generácie. Uvedomujete si i túto veľkú zodpovednosť?
I v tejto oblasti si nechávam poradiť od starších spoluhráčov. Pre tých najmenších som možno nejakým vzorom. Je pekné, že vás ľudia zastavujú na ulici. Nie som namyslený a každému fanúšikovi chcem v dostupnej miere vyhovieť.
Počas jesene ste strelili 5 gólov, ktorý bol ten najkrajší?
Najviac si pamätám gól v Dunajskej Strede. Ešte aj váš fotograf Žilinského večerníka Ľubomír Rendár to super cvakol a často si ten gólový okamih rád na fotke vychutnám.
Okrem gólov ste sa stali dvorným nahrávačom 10-gólového Jelića. Dôkaz, že vo futbale funguje chémia vybudovaná na základe priateľstva i mimo ihriska?
Matej potreboval podľa mňa cítiť dôveru okolia. My všetci na čele s trénerom mu veríme, a to je základ. Áno, trávime množstvo času spolu. Dokonca som chodil k nemu domov na večeru a jeho priateľka Eva robí super palacinky. I teraz, keď je v Chorvátsku, si stále píšeme. Okrem futbalu najviac času trávim i s Petrom Lupčom a Jaroslavom Mihalíkom.
Je však moment, ktorý, ak by sa dal, by ste vrátili späť?
Mrzí ma, že som nezarezal Trnavu v 90. minúte Slovnaft cupu a potom šťastne postúpili na penalty. Postup som mal na kopačke…
V kuloároch sa špekuluje o záujme zahraničných klubov. Ako to je v skutočnosti?
Rozpráva sa všeličo. To sa dá čakať po tej vydarenej jeseni, no chcem si užiť prestávku a sústrediť sa na jar v drese MŠK Žilina. Verím, že si užijeme nielen našu ligu, ale aj pohárovú Európu. Možno potom zamierim niekde do sveta, som ešte mladý hráč a v Žiline som nesmierne spokojný.
Ak by ste si mali vybrať zahraničnú súťaž, bolo by to…
Francúzsko. No len preto, že tam pôsobí môj najobľúbenejší futbalista Zlatan Ibrahimovič. Teraz čítam aj jeho knihu. My dvaja sme celkom rovnaké povahy, obidvaja troška uletení… V doraste tiež dostával veľa červených kariet, no dokázal toho veľa. Trocha sa v ňom vidím.
I z toho vyplýva vaša nebojácnosť a dravosť na ihrisku?
Mám to v sebe. Už keď som hral v mládežníckych kategóriách, ja som chcel rozhodovať zápasy, ja som chcel zobrať všetko na seba, keď to tímu nešlo. Byť ťahúňom mužstva, no nie zas stredobodom pozornosti.
Budete sa snažiť vo všetkom napodobňovať Zlatana, či máte aj iných nefutbalových hrdinov?
Pre mňa sú hrdinovia obyčajní ľudia, ktorí sa dokážu pobiť s nepriazňou osudu či bojujú s chorobou. Niekedy tie skutočné osobnosti nie sú v televízii či novinách, ale hneď blízko pri nás. Len si ich treba začať viac všímať.
Ako ofenzívne krídlo by ste si mali všímať aj obranu, to vám však veľmi nevonia… Mýlime sa?
Hrali sme na jeseň ligu doma s Trnavou. Po vylúčení Piačeka sme museli hrať zo zatiahnutej obrany, odohral som celý zápas a som aj bránil. Asi dosť dobre, keď doteraz mi to tréner Guľa pripomína, že keď chcem, viem aj pomôcť obrane. A že neviem brániť, kto vám to povedal?
Sebavedomie vám nechýba, no napríklad musíte uznať, že po vašich expresne rýchlych góloch ste sa na ihrisku vytratili. I teraz sa mýlime?
Treba byť aj sebakritický. Keď som dal rýchly gól, tak som si to ani neuvedomoval. Stále som chcel hrať, len opticky ma akoby nebolo 20 minút vidieť. Verejnosť, tréneri i ja sám som potom očakával viacej, no nešlo to tak, ako som si predstavoval. I tu je priestor, aby som na sebe viac a viac robil.
A tak stále len a len trénujete, ostáva čas v kabíne i na zábavné situácie?
Najzábavnejšie sú asi historky, keď hráme karty. Sme taká žolíková partia ja, Lupčo, Mabouka, Vavro a Jelić. Už sa stalo, že pri hádkach sa roztrhali karty a bolo po hre. A keby ste videli Mabouku, keď prehrá, tak by ste nechápali. 20 minút všetko prepočítava, či sme ho nejako neoklamali o jeden bodík, jednu kartu a tieto prehry mu vôbec nevoňajú. Všetko pozoruje kustód Marián Varga a len dodáva, že nech s tým skončíme, lebo prídeme o nervy a pozabíjame sa. Asi jeho vlastné skúsenosti.
Preladíme na vianočnú tematiku. Už máte nakúpené vianočné darčeky?
December je celkovo v našej rodine mesiacom osláv. Na Luciu má narodeniny otec, potom na druhý deň mama, potom Vianoce. Všetko kupujem na poslednú chvíľu, len svojej rodine chcem to najlepšie, no najviac si prajem zdravie pre všetkých. To keby sa dalo kúpiť.
Počas sviatkov si najviac pochutnáte na…
Mne chutí ten šalát a či si dám kapra, filé, je mi jedno. Potom je to však cítiť, keď beháme. Máme však určené, koľko môžeme pribrať, ja mám však skvelý metabolizmus, zjem, čo chcem a tých 78 kilov mám stále.
Už viete, kde budete tráviť Nový rok 2015?
Som v kontakte s chalanmi z reprezentácie. Chystáme sa vybehnúť na chatu, Silvester strávim s hráčmi z „repre“. Minulý rok sme boli v Žiline, tentoraz brankár Martin Junas vybavil niečo v okolí Senice, tak sa teším na Kopanice.
Ak v skratke zrekapitulujete, aký mal rok 2014 Lukáš Čmelík?
Keď sa na rýchlo zamyslím, tak všetko zlé je na niečo dobré. Upozornil som na seba tým prešľapom, no bol som naivný a veril som každému okolo seba. Možno si tí ľudia priali, aby som skončil úplne s futbalom. Bolo to poučné obdobie, kde som si uvedomil, že môžem veriť len sebe a potom som sa viezol len na tej pozitívnej vlne.
Váš odkaz čitateľom Žilinského a Kysuckého večerníka do nového roka 2015?
Nech ste zdraví, darí sa vám v práci či v škole. Základ je, aby ste všetko robili naplno a poprial by som celej futbalovej Žiline, aby sme to dotiahli veľmi ďaleko. Preto pozývam našich fanúšikov na každý zápas, pretože vaša žičlivá energia robí divy.
Juraj Vnuk
Snímka Ján Mintál
