Minulú stredu, 27. januára, sa dopoludnia stihol rozlúčiť s torzom žilinských hráčov, následne sa letecky presunul do Ženevy a potom nabral smer Sion, s tamojším FC sa dohodol na 1,5‑ročnom hosťovaní s následnou opciou na 4 roky. Samotný hráč verí, že spravil dobré rozhodnutie.
Spokojnosť s novou futbalovou destináciou?
Mal som aj ponuky od iných manažérov, ale ja verím Karolovi Csontóvi a on mi poradil, že Sion je najlepšia voľba. Osobne viem, že bol interes zo strany Wisly Krakow, Legii Varšava a v hre bol aj West Ham. Veľká vďaka všetkým, ktorí mi pomohli dostať sa do Švajčiarska. Verím, že ich nesklamem.
Aké sú prvotné pocity z prvých dní v novom klube?
Jazyk francúzština, to je u mňa menšia či väčšia katastrofa. Aj tréner je Francúz a keď príde do kabíny, tak sa hovorí len po francúzsky. Mojou predĺženou rukou je Čech Zeman a v tíme sú aj Srbi a grécky masér vie tiež niečo po srbsky. Tým, že som najlepší kamarát s Matejom Jelićom, viem dobre po chorvátsky a nejako zatiaľ dokážem komunikovať s okolím. Jazyk je zatiaľ najvýraznejšia komplikácia.
Za tri mesiace už s tým nebude až taký veľký problém.
Kiežby... Som dohodnutý s klubom, že budem mať učiteľku francúzštiny. Najväčšiu radosť má z toho náš Ernest Mabouka. Vždy, keď telefonoval domov, sme sa mu smiali, aká je tá francúzština hatlanina, teraz sa on schuti baví na mne. V Sione mám 12 spoluhráčov čiernej pleti, všetci sú to pre mňa takí Ernestovia.
Švajčiarsko je nádherná krajina.
Zatiaľ som len v hoteli a tréningové centrum máme v meste Martigny obklopenom Alpami. Je tu tiché a pokojné prostredie, čo sa týka klubu, všetko je na špičkovej úrovni. Môžem sa sústrediť len na futbal.
Tiché a pokojné prostredie, to nie je nič zaujímavé pre Lukáša Čmelíka?
Panuje tu iný životný štýl ako v Žiline, kde som všetkých poznal a porobil ozaj veľa hlúpostí. Tu nikto v piatok večer neholduje diskotékam a alkoholu, sú na veľmi nízkom poschodí ich priorít. Klub má voči mne maximálnu dôveru, nechcem ich sklamať. Avšak búrlivákom na ihrisku rozhodne ostanem.
Ste pripravený zvládať aj bežné starosti v cudzom svete?
Som v hoteli a čakám, kým dostanem byt. Mám tu kompletný servis a nejako si neuvedomujem, že som preč. Potom si budem musieť kúpiť asi kuchársku knihu, aby som si čosi uvaril a ďalšie podobné veci. Nejako sa to naučím.
V akom štádiu je vaše zranenie?
Absolvoval som magnetickú rezonanciu, tá odhalila drobnú trhlinu v triesle. Doba liečenia je tri týždne a trénujem individuálne. Klub chce, aby som bol v plnej záťaži začiatkom marca. Mrzí ma, že nestihnem dvojzápas Európskej ligy proti Brage. Verím, že postúpime ďalej.
Reakcie z vášho okolia na váš odchod boli skôr pozitívneho charakteru?
Áno, najviac ma dojala správa od Mateja Jelića, gratuloval mi aj Jaro Mihalík, Miro Káčer či Ernest Mabouka. Na sociálnych sieťach mi prišlo za ten deň po spečatení hosťovania asi 150 správ. Zrazu sú všetci moji kamaráti a prajú mi. Ja si pamätám, kto stál pri mne v horších časoch a tí ľudia majú u mňa dvere otvorené aj tu vo Švajčiarsku a hocikedy ma môžu prísť navštíviť.“
Juraj Vnuk
Snímka archív Lukáša Čmelíka
