Bolo Česko pre vás voľbou číslo jeden?
Najviac rozhodlo, že hlavný tréner Budějovíc David Horejš mal o mňa eminentný záujem. Bude to pre mňa dobrý krok a posun v kariére, lebo hrať českú najvyššiu ligu a konfrontovať sa s klubmi ako Plzeň, Sparta či Slavia na pravidelnej báze je kvalitná výzva. Rovnako cítim, že nový klub mi chce dať priestor, aby som pravidelne hrával. Dôveru potrebuje každý futbalista, ja ju chcem splatiť dobrými výkonmi na ihrisku.
Mali ste aj ďalšie konkrétne ponuky?
Už iba jednu, ostatné boli všetko v teoretickej rovine. V hre bol ešte škótsky prvoligista St. Mirren, ale predsa podľa mňa je česká liga dosť kvalitná a ako som spomínal mám veľkú šancu nastupovať v základnej zostave. Tiež na juh Česka to nie je z domu veľká vzdialenosť, takže aj ten pocit zohral určitý rolu v mojom rozhodovaní.
Máte za sebou prvé dni v novom klube, ako na vás pôsobí?
Oficiálne predstavenie bolo skvelé, som v stabilnom klube s rodinným zázemím a je to niečo podobné ako v Žiline. Samozrejme, očakávania fanúšikov budú veľké a v tíme sú aj ďalší dvaja Slováci Karol Meszáros a Ivan Schranz, takže som troška rozšíril slovenskú ekipu. Nebudem nič skrývať, s týmto prestupom som spokojný.
Určite ste museli podstúpiť aj testy na koronavírus, dalo sa to zvládnuť?
Stihol som to v piatok doma v Žiline a poviem vám, že to niečo nič príjemné. Mať 15 centimetrovú tyčku v nose či ústach je nič extra, ale musíme všetci rešpektovať nariadené pravidlá. Aj toto je pre mňa nová skúsenosť.
Prvýkrát okúsite zahraničný angažmán, už ste sa stihli zabývať v novom meste?
Prvé dni budem bývať na hoteli, potom bude priestor si hľadať aj nový byt. Potom by mala prísť za mnou aj priateľka Simona a v Budějoviach sa nejak zabývame. Vraj južné Čechy sú veľmi krásne, takže sa teším ako budeme spoznávať rôzne mestečká a nasávať vo voľných časoch pohodovú atmosféru tamojších ľudí.
Ste štvrtým hráčom zo žilinského košiara, ktorý zamieril po likvidácii MŠK Žilina do Česka (Kaša, Káčer, Holec – pozn. red.). Dobrá náhoda?
Už sme si stihli napísať, že sme taký žilinský trojuholník v Plzni, Prahe a ja to dopĺňam v Budějoviciach. Zápasy proti sebe navzájom budú mať veľký náboj, hlavne sa teším na Dominika Holeca, s ktorým sme vyrastali. Bude pekné si niekedy zájsť na večeru, popriať si a pospomínať na krásne časy.
Ešte krajšie by bolo mu dávať pravidelne góly a zaklopať aj na dvere reprezentácie, nemyslíte?
Som realista, na to mám ešte čas. Chcem ísť postupne, najprv hrávať pravidelne v klube, potom možno sa zapáčiť najlepším českým klubom a pomaly sa posúvať. Hrávať za reprezentáciu je sen každého futbalistu, no je za tým tvrdá robota. Na tú som pripravený a potom sa uvidí, čo mi pripraví športový osud.
Najbližšia rodina vám tento prestup schvaľovala?
Skôr to celé nechávali na mne. Otec sa tešil, lebo to nie je ďaleko a môže prakticky prísť na každý jeden zápas. Všetci sme sa zhodli, že toto je ideálny prestup za neideálnych podmienok.
Ako ľahko či naopak ťažko sa vám bude odchádzať zo Žiliny?
V Žiline som bol rád. Nebudem už nad tým lamentovať do konca života, stalo sa a musíme sa posunúť iným smerom. Ako malý chlapec som podával v Žiline lopty, vyprevádzal futbalistov a zrazu som mal šancu hrávať za Áčko. Rád by som sa poďakoval Žiline za všetko, čo pre mňa spravila a nemôžem na nikoho povedať nič zlé. Tiež som v kontakte s chalanmi a keď budem mať voľno, tak určite ich prídem niekedy povzbudiť aj priamo na žilinský štadión.
Žilinské naj Lukáša Jánošíka:
Najkrajší gól: teraz nedávno proti Z. Moravciam (3:0 – 16.2.2020, prvý jarný zápas aktuálnej sezóny), keď som sa parádne trafil
Najlepší zápas: So Slovanom sme vyhrali 3:2 a dal som dva góly a na jeden som prihral (sezóna 2017/2018, 10.kolo, 24. septembra 2017, tretí gól pridal Špalek)
Najobľúbenejší spoluhráč: Filip Kaša, s ním som trávil najviac času aj mimo ihriska.
Najobľúbenejšie miesto na štadióne: „Masérňa“, tam sme trávili veľa času a pri maséroch bola vždy najväčšia zábava.
Najviac mi bude smutno za: Dobrou partiou, všetci sme sa poznali a boli sme ako jedná veľká rodina.
