Vianočné sviatky sú krásne predovšetkým preto, lebo v závoji sviatočnej nálady je ukryté množstvo tajomstiev a starodávnych zvykov. A hoci trinástka býva často spájaná skôr s nešťastím, tá decembrová je zahalená jasným svetlom.
Ženské meno Lucia pochádza z latinčiny a v preklade znamená žiarivá alebo svetelná. Zrejme preto majú jej nositeľky v sebe množstvo energie, ktorú podporujú planéty Saturn a Urán. Ochranné kamene pre Luciu sú ametyst a jaspis. Dokonca aj meno Lucifer znamená nositeľ svetla a takto sa nazýval boží služobník, pokiaľ sa nestal padlým anjelom.
Sviatok Lucie, ktorý nájdeme v kalendári 13. decembra, je podobne ako iné tradície opradený množstvom rozličných názorov a mýtov. Nuž pozrime sa bližšie, čo hovorí história.
Niektoré pramene uvádzajú, že Lucia bola kresťankou, ktorú nútili vydať sa za pohana. Ten sa do nej zamiloval pre jej krásne oči, tak si ich vylúpila a poslala mu ich. Možno preto je aj patrónkou slepých. Iné zdroje hovoria, že tak ako mnoho ďalších kresťanov, zomrela mučeníckou smrťou. Najstaršie zachované listiny zo života sv. Lucie, ktorá žila v Taliansku, pochádzajú zo 6. storočia nášho letopočtu, no ťažko určiť, čo bolo skutočne reálne a čo vymyslené. V povedomí najstaršej slovenskej generácie bola Lucia vnímaná ako bosorka a tento deň bol označovaný ako čas, kedy majú zlé sily najsilnejšiu moc. Avšak Lucia je tiež vnímaná ako pomocníčka a ochrankyňa žien a zrejme preto slobodné ženy a dievčatá počas tohto magického dňa vykonávajú množstvo tajomných rituálov. Ale aj mládenci a dospelí muži majú svoje zvyky. Pozrime sa na niektoré z nich.
Najznámejšia ľudová múdrosť hovorí: „Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc.“ Ľudia zvyknú robiť rôzne úkony, ktoré majú chrániť ich majetok, zdravie a lásku. Aj dnes ešte môžeme na vidieku večer na Luciu stretnúť dievčatá zahalené v bielych plachtách a s husacím pierkom v ruke, ktorým z vás symbolicky zmietnu zlé sily. Chlapci zasa chodievajú po domoch s reťazou vinšovať hojnosť hospodáreniu a domáci ich obdarujú slaninkou alebo drobným peniazom. Mládenci si od Lucie do Štedrého dňa vyrábali drevený stolček, avšak bez použitia klincov, a na polnočnej omši sa na neho postavili. Potom uvideli všetky bosorky v dedine. Zachrániť pred nimi sa mohli tak, že keď utekali, sypali za seba mak.
Na Luciu treba jesť pre zdravie cesnak a cibuľu a dom sa pokropí svätenou vodou na ochranu pred zlými silami. Tento deň sa nesmie do domu pustiť cudzia žena, a tiež by sa nemalo nič darovať či požičiavať, nesmelo sa šiť, ani priasť. Na Luciu, podobne ako na Barboru, si dievčatá dávali do vázy čerešňové alebo jabloňové vetvičky, a pokiaľ do Štedrého dňa vykvitli, zaručene ich stretla láska.
Ľúbostná mágia na Luciu sa teší i dnes veľkej popularite a vyskúšať si ju môžu všetky slobodné ženy a dievčatá. Tu je jednoduchý recept. Do červenej škatuľky alebo vrecúška treba poskladať 12 lístočkov, na ktoré sa napíšu mená mužov. Od Lucie sa postupne každý deň jeden spáli alebo roztrhá na márne kúsky. Na Štedrý deň sa rozbalí posledný lístok, kde je meno muža, ktorý je náš vyvolený.
Čarovné Vianoce a veľa lásky v roku 2015 čitateľom Večerníka!
Inka Grofčíková
Snímky Ivan Köhler
