Mamička ôsmich detí robí radosť výnimočným porcelánom, do práce vkladá svoje srdce
Krásne, mierne infantilné až detské motívy na nádhernej keramike, porcelán ozdobený dokonca zlatom. Aj o tom je tvorba Petry Chovancovej (42) zo Žiliny, bývalej IT-čkárky, ktorá je zároveň mamičkou ôsmich detí. Keramika na Slovensku je podľa nej na vysokej úrovni a za každým jedným výrobkom sú hodiny práce.
Váš prvý kontakt s keramikou začal kedy?
Veľmi sa mi páčili české hrnčeky a nedali sa na Slovensko objednať. V tom čase som sa dozvedela o kurze keramiky na Solinkách a tak sme sa tam s kamarátkou prihlásili. Bolo to v Centre voľného času Stromček. Chodila som tam tri roky. Je to dozadu približne 10 rokov.
Čo ste sa tam naučili?
Všetko, naozaj. Pani, ktorá nás tam viedla, je veľmi zdatná keramička a naučila veľa. Vypaľovala si v peciach, ktoré si sama vyrábala. Mala bohaté skúsenosti s glazúrami a technikami. Začali sme základmi, ale ja som sa chcela stále posúvať. Potom som mala možnosť podnikať, pomohol mi príspevok z úradu práce. A tak som zvážila, že toto by ma bavilo.
Znie to celkom ideálne, ale na začiatku boli asi ťažkosti...
Je to o veľkej trpezlivosti. Vyskúšala som 50 druhov hlín. Chcela som robiť s porcelánom a v tomto som bola čistý samouk aj čo sa týka glazúr, materiálov. Bolo a stále je veľa vecí, ktoré sa nepodaria.
Kde ste začínali, a kde ste teraz?
Môj štýl sa vyvíjal postupne. Je to zaujímavé, pretože som začala s madeirovými porcelánovými šálkami. A dodnes ich tiež vyrábam. To bolo prvé. Potom som to chcela rozšíriť, tak som prešla na bielu kameninu a techniku modelovania ručne. Učila som sa aj na kruhu, ale to sa mi pri deťoch moc nedá. Teraz odlievam do foriem, niektoré si vyrábam sama. Vrátila som sa aktuálne k porcelánu a modelovaniu ručne.
Máte srdcovku, čo robíte najradšej?
Úžitková keramika je moja srdcovka. To sa mi páči najviac a v tom sa vidím. Od čajníkov, cez misky taniere asi všetko.
Na porcelán aj maľujete. Máte nejaké výtvarné vzdelanie?
Toto je dosť zvláštne na základnej škole som mala vždy dvojku z výtvarnej. Bola som si istá, že nemám talent. Túžila som ísť na ZUŠ, ale ani som sa neprihlásila. Neskôr, dospelá, som tam chodila. Moje maľby sú inšpirované prírodou, sú trochu detské, infantilné a maľované s ľahkosťou. Nič zložité, komplikované. U mňa sa vždy vzor dlhšie vyvíja a postupne sa to vykryštalizuje do niečoho jednoduchého, niečoho, čo mi je príjemné. Finálna podoba ma musí vždy vystihovať.
Robíte aj šperky?
Keď som išla na prvé trhy, tak ma napadlo, že urobím zopár naušníc. A vtedy sa mi ich podarilo urobiť veľa a už som pri tom ostala. Tiež mám svoj rukopis. Naušnice mám veľmi jednoduché a maličké, sú dosť „pipľavé“, ale tým sú aj výnimočné. Robím aj brošne vtáčiky, líštičky medvedíky. Používam pri šperkoch zlato, k porcelánu sa mi to hodí. Išlo to prirodzene, porcelán si zaslúži to zlato a istú noblesu.
Je kríza, bol kovid, ovplyvnilo vás to?
Mne sa kovid dobre prekryl s deťmi, takže som bola aj rada, že bolo menej práce, nestíhala by som to. Ja som aj teraz rada, keď mám na tvorbu hodinu denne. U mňa je to stále tak, že robím toľko, koľko stíham. Predaj sa určite zmenil. Naušnice boli „ťahúňom“ a tie si pre radosť ľudia kúpili vždy, ale teraz zvažujú aj to.
Je záujem o ručnú tvorbu?
Myslím si, že ľudia sa k tomu vracajú. Inak sa pije z pohárika, ktorý niekto vyrobil. Ten pocit je úplne iný a nenahraditeľný. Jasné, že treba aj lacné poháriky z bežného obchodu, ale je to iné a to mi potvrdí každý, kto má doma ručne vyrobený pohár, alebo šálku.
Máte domácnosť plnú keramiky?
My máme doma všetky moje nepodarky. Všetky krivé hrnčeky, porcelán je taký, že sa krúti. A to aj rodina (smiech). Keď si potrebujem niečo dokúpiť, tak si skôr poviem, že si to vyrobím. Ale mám doma aj viaceré veci od iných remeselníkov.
Mali ste v tejto oblasti výzvu, niečo, čo bolo ťažké vyrobiť?
Nešlo ani o vec, ale keď som robila z kameniny, bol veľký problém s glazúrou a robili sa mi drobné trhlinky. S tým som dlho bojovala a skúšala som množstvo techník a nakoniec som sa aj tak vrátila k porcelánu.
Ako sa vyrábajú napríklad naušnice?
Musím si pripraviť hlinu, vyvaľkať, vykrojiť prípadne narezať. Potom to musím nechať uschnúť, hubkou začistiť, zase nechať vyschnúť, potom to ide prvýkrát do pece na 800 stupňov, vytiahnem, nachystám, maľujem glazúry ručne štetcom každú samostatne, nechám zaschnúť, ide na druhý výpal to je na dva dni, čakám, kedy vychladne pec. Následne ich vyčistím, zabrúsim, aby neškrabali. Dávam potom samostatne zlato a ešte raz do pece. Keď to je hotové, tak potom čistím a dávam komponenty. Takže približne týždeň trvá výroba.
Na akej úrovni je keramika na Slovensku?
Myslím si, že ide veľmi dopredu. Keď som začínala, tak som porcelánové šálky robila ja. Aspoň som o nikom inom nevedela, aj kamenina sa používala menej. Teraz je toho viac a v dobrej kvalite.
Porcelán je našej kultúre blízky?
Bol to drahý materiál pre bohatších. Začalo sa s ním v Číne a Slováci ho obdivovali a chceli to okopírovať namáčaním do bielej glazúry.
Ste mamou ôsmich detí, je to pre vás lepšie, keď pracujete takto z domu?
Keramika je časovo náročná a zosúladiť si to pri deťoch je naozaj ťažké. Možno by som išla do ľahších techník. Ale pre mňa je to momentálne relax, nedá sa to ale naraz. Pomáha mi rodina aj manžel. Chce to určite čas. Rada doma používam moje poháriky, z iného ani nepijeme aj to je veľký bonus. Manžel pracuje v IT firme. Veľmi rád chodí na trhy a komunikuje so zákazníkmi.
Niečo viac o Petre
Rodina: Manžel a osem deti, 4 dievčatá, 4 chlapci.
Záľuby a relax: Rada čítam a chodím s rodinou na výlety. S manželom tancujeme spoločenské tance, to nás moc baví.
Obľúbená kniha: Anna zo zeleného domu. Mám rada príjemné knihy určené na oddych.
Obľúbené miesto v Žiline: Budatínsky a Bôrický park, mám rada aj Lesopark.
Čo si na ľuďoch vážite: Mám rada úprimnosť, keď sa ľudia na nič nehrajú.
