Žilinský Večerník

Finančná situácia rodiny sa tak dramaticky zhorší. Jana vie, že s tým už asi nič neurobí. Chce však varovať iné matky s podobným osudom. „Ak dovolíte svojim deťom brigádovať, skontrolujte si ich príjem, lebo aj ten sa započíta do príjmu celej domácnosti, aby ste sa nedostali do takých problémov ako ja.“

„Rozviedli sme sa v roku 2005. Synov vo veku 2 a 5 rokov som dostala do výchovy ja, ale ich otec mal na nich platiť. Bola som ešte rok na materskej, potom som sa zamestnala v Tescu, kde som zarábala 9500 korún. Otec na deti platil 5000, a tak sme v poho­de žili,“ hovorí o začiatkoch pani Jana.

Všetko sa však zmenilo v roku 2011, keď bývalý manžel prestal platiť výživné. Bez varovania, zo dňa na deň. „Vzápätí som prišla aj o robotu a bola som zúfalá. Čo mám robiť? O náhradnom výživ­nom som najskôr nevedela. Potom som oň požiadala, ale podmienkou bolo, že musím podať na bývalého trestné oznámenie. To som aj spra­vila, lenže on platiť nezačal. Radšej sa postavil pred súd a dostal dvoj­ročnú podmienku,“ hovorí.

Kým jej však priznali náhradné výživné, približne 100 eur na jedné­ho syna, musel uplynúť určitý čas. Jana bola bez práce, bez príjmu, bez výživného. Ešteže mohla so synmi bývať u mamy, inak by to nezvláda­la. Našťastie, podarilo sa jej zamest­nať sa v stávkovej kancelárii. „Otec chalanov je invalidný dôchodca, ale súčasne je aj podnikateľ. Zrejme však príjem vykazuje do mínusu, a tak nám nič neplatí. Mamu mám vážne chorú. Môj príjem bol 570 eur, s náhradným výživným 770. Nejako sme s tým dokázali vyžiť,“ hovorí.

Deti však rýchlo rastú. Starší syn chodí už na strednú školu. Penia­ze potrebujú, a tak sa rozhodol, že bude brigádovať spoločne s mlad­ším bratom. „Ráno roznášajú predplatené novi­ny. Je to práca, ktorú nikto iný nech­ce robiť. Chodia skoro ráno, potme a ja mám o nich strach. Čo keby ich niekto prepadol? Samozrejme, že to robia oficiálne, odvádzajú z toho aj daň a odvody. Ja však musím svoj príjem každého pol roka doklado­vať, no a teraz mi prišlo zo sociál­nej poisťovne, že mi berú náhradné výživné, lebo príjem našej rodiny prekročil 2,2-násobok životného mi­nima, čo je 839,50 eura. S približne 100 eurami, ktoré si zarobili synovia, bol príjem celej rodiny totiž 898 eur. Oni zarobili stovku mesačne, ktorú som od nich, samozrejme, nepýtala a celá rodina prídeme o 200 eur ná­hradného výživného. Je toto vôbec možné?“ pýta sa rozčúlená Jana.

STANOVISKO ÚPSVAR ŽILINA

O stanovisko sme požiadali Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Ži­line. Prinášame ho v plnom zne­ní: „V súlade s platnou legislatívou je jednou z podmienok nároku na náhradné výživné skutočnosť, že priemerný mesačný príjem za po­sledných 6 kalendárnych mesiacov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola podaná žia­dosť o náhradné výživné, nepresa­huje 2,2-násobok sumy životného minima. Podľa § 3 ods. 1 zákona sa spoločne posudzuje príjem opráv­nenej osoby a príjem, ktorý na túto oprávnenú osobu poberá iná fyzická osoba, ako aj príjem rodičov a ne­zaopatrených detí žijúcich s nimi v spoločnej domácnosti.

V danom prípade sa za príjem po­važuje príjem pani Jany a jej syna Martina, pričom platiteľ prehodno­coval nárok na náhradné výživné k 1. 8. 2017 za obdobie spätne od 1. 2. 2017 do 31. 7. 2017. Na danú rodinu v zložení matka a dve deti je stanovené životné minimum na sumu 381,60 eura, pričom po vyko­naní prepočtu platiteľ zistil, že prí­jem posudzovaných osôb prekročil hranicu 2,2-násobku životného mi­nima. Z uvedeného dôvodu platiteľ v súlade s platnou legislatívou roz­hodol o zániku nároku na náhradné výživné od 1. 8. 2017, o čom vydal rozhodnutie, ktoré nadobudlo prá­voplatnosť, teda oprávnená osoba nevyužila možnosť podať proti vyda­nému rozhodnutiu odvolanie.

Správne orgány sú viazané roz­hodovať podľa platných právnych predpisov a v konaniach záko­ny len aplikujú, sú teda výkon­nou zložkou, nie tvorcami záko­na. Skutkový stav danej veci bol dostatočne a zreteľne preukázaný, preto bol ÚPSVaR Žilina príslušný k rozhodovaniu v danej veci po­vinný postupovať v súlade s plat­nou legislatívou.

Opätovne môže byť podaná žia­dosť o náhradné výživné v novembri 2017 (najvýhodnejší variant) a záro­veň môže žiadať o výplatu náhrad­ného výživného 3 mesiace spätne (t. j. od 1. 8. 2017) v zmysle § 8 ods. 2 zákona o náhradnom výživnom.

V prípade, že zohľadňované priemerné príjmy spoločne posu­dzovaných osôb vyplatených v ob­dobí 1. 5. 2017 – 31. 10. 2017 ne­presiahnu 2,2-násobok sumy životného minima, náhrad­né výživné bude doplatené od 1. 8. 2017 (za celé obdobie). Ak príjmy spoločne posudzova­ných osôb vyplatených v období 1. 5. 2017 – 31. 10. 2017 presiahnu 2,2-násobok sumy životného mi­nima, môže byť žiadosť o náhrad­né výživné podaná neskôr, keď splnia podmienky nároku.“

REAKCIA PANI JANY

„Som naozaj nahnevaná. Otec detí si žije, netrápi ho, že neplatí. Ja sa starám o deti, nikoho to neza­ujíma. Starám sa o chorú mamu. A ešte aj keď si deti idú niečo za­robiť, aby mali nejaké peniaze, tak prídem o náhradné výživné. Keby som to bola vedela, robíme to načierno. Ale my sme chceli byť poctiví, chceli sme dodržať zákon. Človek chce čestne žiť, ale nedá sa to. Budem deti viesť k tomu, aby sa učili jazyky a odišli odtiaľto preč,“ uzavrela Jana.