HELENU PRIJALI DO RODINY
V lúčoch zapadajúceho slnka vyzerajú ich postavy v obhryzených múroch starého kostola veľmi romanticky. No keď prídete bližšie a chvíľu pri nich postojíte, od romantiky sa poriadne vzdialite. Títo nadšenci už niekoľko rokov zachraňujú národnú kultúrnu pamiatku. Majú dve dospelé dcéry a „Helenu“ považujú za svoje tretie dieťa. Ide o Kostol sv. Heleny v Stránskom. „Chodili sme okolo neho na výlety s deťmi, videli sme, že je dlho opustený a v dezolátnom stave. Manželovi to nedalo, zašiel za starostom, pretože objekt je vo vlastníctve obce. Vyšiel nám v ústrety a vzali sme si areál do správcovstva,“ hovorí Iveta. Začali teda priestor čistiť od odpadkov, náletovej vegetácie a navezeného neporiadku. Keďže vnútro kostola bolo čiernou skládkou, neporiadok siahal takmer do polovice vstupnej brány. Gašpierikovci už mali skúsenosti z podobných projektov, ale Helena, ako tento volajú, je ich srdcovka.
VÝŠOK SA UŽ NEBOJÍ
Ján v roku 2012 založil Občianske združenie Obnova slovenskej zeme a pod jeho hlavičkou začali zháňať financie na záchranu gotického kostolíka. Podarilo sa a stačili na materiál aj na zaplatenie ľudí. „Prirodzene, všetko sa dialo a deje pod dohľadom pamiatkového úradu. Vychádzajú nám v ústrety, oni nám musia povoliť čo a ako máme robiť,“ pokračuje Iveta, zatiaľ čo Ján manipuluje s kameňmi na lešení. Evidentne má dôležitejšiu prácu ako zdržiavať sa s novinármi. „Má veľké vnútorné cítenie pre historické dedičstvo, ktoré môže zanechať odkaz aj pre ostatných.“ Iveta ochotne odpovedá, cíti, že môže takto vyslať akési posolstvo pre tých, ktorí takéto veci môžu ovplyvniť. Lešenia sa ale tiež nebojí. Manžel ju vycvičil, a tak vo výškach, ktorých sa kedysi bála, sa teraz pohybuje ako na zemi. A keďže tomuto zanieteniu prepadla aj ona, obaja sa každý deň, keď to počasie dovolí, presúvajú zo žilinského sídliska Hájik do Stránskeho. Je to zároveň aj ich živobytie. A nielen v lete. V zime pripravujú projekty, zháňajú granty a dotácie.
NIE JE TO LEN O MALTE
Gašpierikovcov sme zastihli pri oprave gotického oblúka. Domurovali ho pôvodnými kameňmi, ktoré odložili z archeologického výskumu. Koruny múrov zatrávňujú. Na omietku, ktorá ochráni kamenivo, nanesú ílovitú zem a suchomilné trvalky. Z pamiatky sa podľa Jána Gašpierika zachovalo viac ako 70 percent a tie je možné opraviť a zachrániť. „Od Ministerstva kultúry SR každý rok dostaneme základnú podporu, no záchranné práce sú náročné a poškodenie kostola je havarijné, ale takto môžeme každý rok staticky zabezpečiť a zakonzervovať najpoškodenejšie časti. Doteraz sme ju začistili od stavebného odpadu, náletovej vegetácie, upravili okolie, odstránili suť, ktorá nepriaznivo vplývala na statiku objektu pod archeologickým dozorom, zabezpečili sme ohradenie a zákaz vstupu pod staticky narušené časti. Odstránili sme havarijný stav konštrukcií a zabezpečili statické a konzervačné zásahy na lodi, presbytériu a sakristii, potrebné výskumy a stavebno-technické posudky pri záchrane pamiatky,“ povedal Ján Gašpierik.
POCHVALA A UZNANIE POTEŠÍ
Okolo kostolíka vedie cyklotrasa, takže zvedavcov, čo občas nakuknú za jeho múry, pribúda. „Pomáhajú nám aj ľudia z obce, fandia nám, a to veľmi pomáha. Najmä tí, ktorí tu dlho neboli a vidia zmenu, to berú veľmi osobne a tešia sa z toho. Keď cítime podporu, zabúdame aj na to, že nás všetko bolí a naštartuje nás to,“ s úsmevom pokračuje Iveta. Boľavý chrbát či drsné ruky ich trápia azda najmenej. Z roka na rok ťažšie je zháňať financie a za ne nakúpiť dostatok materiálu. O tomto roku nehovoriac. Materiál, jeho ceny, čakacie doby naň, to všetko je inak ako predtým. Časť prác je možné urobiť v rámci dobrovoľníctva, materiál a mnohé odborné činnosti je ale potrebné zaplatiť. Ale Gašpierikovci sú optimisti. Veria, že svojej Helene dokážu aj naďalej pomáhať.
Autorka: Iveta Frolková
