TURIE. Danka, Ľubka, Gabika, Angelika, Mária a Milka sa na samostatné bývanie pripravovali celý rok. Niektoré z nich totiž dlhé roky žili v rôznych zariadeniach sociálnych služieb a základné práce v domácnosti za nich vykonávali iní. Pred sťahovaním do bytu v Turí, ktoré padlo na 5. marca minulého roku, si naplánovali, ako si rozdelia domáce povinnosti, čo budú variť, piecť... „Činnosti majú rozdelené podľa dohody medzi sebou. Veľmi dobre si zabehli systém práce. Vo všetkých úkonoch sa spravodlivo striedajú, aby sa naučili čo najviac. Ich bežný deň začína a funguje ako deň u väčšiny slovenskej populácie. Či už je to osobná hygiena, upratovanie, varenie, nákupy a ďalšie povinnosti, ale i radosti – sledovanie TV, hranie hier, návšteva kina, turistika, prechádzky...,“ vysvetľuje Elena Bohdalová, riaditeľka Centra sociálnych služieb (CSS) TAU v Turí.
Bola na svadbe svojho syna
Angelika bola v zariadení sociálnych služieb dlhých 18 rokov. Od rodiny a malého synčeka ju odtrhla ťažká choroba. „V podporovanom bývaní si našla svoj domov, nanovo nadobudla niektoré zručnosti. Učí ženy variť halušky s kapustou a ďalšie typické slovenské jedlá. Pomáha si ešte kuchárskou knihou alebo receptami od terapeutky, ale je šťastná. Cíti sa užitočná,“ rozpráva riaditeľka centra.
Angeliku prišiel do zariadenia navštíviť aj jej dnes už dospelý syn a vraj si veľmi porozumeli. V apríli oslavovala životné jubileum. Napiekla krásne, úhľadné mafiny, takmer 200 kusov, aby sa každému ušlo. Kúpila si už aj šaty na synovu svadbu a keď vyjde tento článok, bude ju mať úspešne za sebou. „Aj keď v domove sociálnych služieb tiež vykonávala niektoré práce ako v podporovanom bývaní, teraz je to aj o zodpovednosti. Povedala, že sa naučila šetriť,“ konštatuje riaditeľka centra.
Ďalšia zo žien, Mária, prišla do bytu po ročnom pobyte v DSS. Ako hovorí riaditeľka centra, najkrajšie, čo Majka mohla povedať, bolo, že v tomto zariadení začala znova žiť. Dnes popri domácich povinnostiach v podporovanom bývaní vypomáha v knižnici, vypožičiava knihy obyvateľkám CSS TAU v Turí. Pravidelne cestuje do Žiliny do krajskej knižnice, kde hľadá knihy podľa požiadaviek žien z centra. Táto práca ju vraj napĺňa a rovnako ako Angelika sa cíti byť užitočná. „Našla tu svojich priateľov, nadobudla pocit zodpovednosti za svoj život, je pre ostatné ženy v podporovanom bývaní ako druhá mama, láskavá a chápavá,“ dodáva riaditeľka.
Starajú sa o vlastnú záhradku
Ženy sa za rok, čo tu žijú, naučili veľa. Vážia si veci, jedlo, prácu ľudí. Osvojili si, ako hospodáriť s peniazmi. Napríklad, že výdaj nemôže byť väčší ako príjem, a tak sa učia obrátiť v ruke každý cent a nič nevyhadzovať. Majú svoju záhradku, kde si už stihli vypestovať zemiaky, zeleninu a ovocie. Všetky sa zapájajú do varenia, žehlenia, upratovania. Nerobí im problém pripraviť menu na sviatky, upiecť medovníky, na nedeľu koláčik alebo uvariť puding. Byt si udržiavajú v čistote. Samostatne cestujú, navštevujú bohoslužby v Turí. „Vnímajú všetky zmeny zdravotného stavu svojich spolubývajúcich a snažia sa ich riešiť. Nakupujú aj cez internet. Jedna obyvateľka si vybavuje príspevok na prepravu, nakoľko vzhľadom na svoj zdravotný hendikep je odkázaná na individuálnu prepravu. Určite vznikli i rôzne problémy, ale tie sú na to, aby sa riešili a s podporou ľudí okolo seba zvládajú tieto ženy všetko ľahšie,“ sumarizuje riaditeľka CSS TAU v Turí.
Životné príbehy a pokroky posledných dvoch žien, Gabiky a Milky, vám prinesieme v nasledujúcich číslach.
Michala Stehlíková
Snímka archív CSS TAU v Turí
