Pri príležitosti vyhlásenia ankety mesta Žilina Športovec roka 2014 si prevzala ocenenie za celoživotný prínos v žilinskom športe. Celý športový život zasvätila ľadovému hokeju a hokejbalu. Spoločne sme sa ohliadli za jej bohatou, vyše 25-ročnou športovou činnosťou pod Dubňom.
V čase aktívnej rozhodcovskej kariéry s mladším synom Adamom.
2. marca 2015 ste boli ocenená pri príležitosti vyhlasovania ankety Športovca roka 2014. Pri preberaní ceny ste pôsobili trochu rozpačito, prečo?
Moderátor vyhlasoval kategóriu tréneri roka, ohlásil ma však ako prvú rozhodkyňu ľadového hokeja a dostala som plaketu za celoživotný prínos v žilinskom športe. Bola som dojatá a zaskočená zároveň. Zrazu akoby som stratila pôdu pod nohami, chcela som toľko toho povedať, no zrazu som nevedela, z ktorého uhla pohľadu. Som skutočne kvalifikovaná trénerka ľadového hokeja, historicky prvá hlavná rozhodkyňa na Slovensku, no predovšetkým mám za sebou bohatú, 25-ročnú športovú činnosť z pohľadu funkcionárky, športovej manažérky a organizátorky podujatí. Oproti mnohým skúseným a úspešným trénerom by bolo nefér hovoriť o mne ako o trénerke roka. Avšak ocenenie za prínos v žilinskom športe úprimne a vďačne prijímam.
Kde začínajú vaše postupné kroky so ženským ľadovým hokejom v role hráčky či funkcionárky?
Založenie ženského hokeja na Slovensku sa spája s historickým dvojzápasom 28. a 29. novembra 1991 práve v Žiline proti družstvu Slovan Bratislava s výhrou pre Žilinu pri potlesku 400 divákov. Bola som pritom ako jedna z prvých registrovaných hokejistiek Slovenska. So spoluhráčkami sme začali chodiť po firmách zháňať sponzorov a tu niekde sa začali aj moje prvé aktívne „funkcionárske“ kroky. Tento rok je tomu presne 20 rokov od získania druhého a zároveň posledného titulu Majstra SR v ľadovom hokeji žien pre Žilinu. Šport, ľadový hokej sa stal mojou životnou láskou a osudom s úspechmi i pádmi.
Ako hráčka ste získali množstvo úspechov na klubovom či reprezentačnom poli. Ako ste začali úspešnú kariéru rozhodkyne ľadového hokeja?
Od roku 1997 mohli medzinárodné podujatia ženského hokeja rozhodovať iba ženy. Vo februári 1998 sa prvýkrát v histórii objavil ženský turnaj v hokeji na ZOH v Nagane. Vtedy už však ženský hokej v Žiline neexistoval. Zostali len trofeje. Nechcela som sa vzdať hokeja, absolvovala som rozhodcovský kurz a začala som pískať.
Nedávno ste sa rozhodli ukončiť vašu rozhodcovskú kariéru. Bola veľmi pestrá?
Počas mojej 15-ročnej rozhodcovskej kariéry som sa zúčastnila ôsmich majstrovstiev sveta, siedmich kôl Európskej ligy majstrov, jednej kvalifikácie a mala som v minulosti príležitosť rozhodovať aj zápasy extraligy juniorov, dorastencov a vo svojej zbierke mám aj priateľský extraligový zápas mužov.
Dostali ste od mesta Žilina ocenenie za rok 2014. Bol pre vás niečím výnimočný zo športového pohľadu?
Bol to rok, v ktorom som si vybrala priority. Vzdala som sa pozície predsedníčky predstavenstva MsHK, kde sa podaril počas môjho pôsobenia proces oddelenia mládežníckeho hokeja od seniorov a vznik samostatného mládežníckeho klubu MsHKM Žilina, v ktorom sa naďalej angažujem, ukončila som úspešnú kariéru medzinárodnej rozhodkyne účasťou na top šampionáte MS žien do 18 rokov, absolvovala som ako hráčka Majstrovstvá sveta v hokejbale žien kategórie Masters na Floride, kde sme skončili na 5. mieste. Viedla som hokejbalové centrum talentovanej mládeže v extraligových súťažiach - kategórie U 10 a U 14, venovala som sa žilinskému ženskému hokeju, organizovala som podujatie IIHF World Girls´Ice Hockey day 2014 a ako trénerka chcem pokračovať ďalej. Rok 2014 bol náročný, úspešný a ukázal mi smer, v ktorom chcem v športovej oblasti ešte pokračovať. Napĺňa ma organizácia športových podujatí pre deti a mládež, opätovne sme v roku 2011 založili žilinský ženský hokej, aby sa raz do Žiliny titul majsteriek Slovenska vrátil. Všetko však záleží od nadšenia, pevnej vôle dievčat, ktoré sú v tíme, od ochoty a pomoci ich rodičov, priateľov, príslušných funkcionárov a predovšetkým od zdravia a pozitívnej energie, ktoré týmto na diaľku všetkým posielam.
Určite teda neplánujete koniec svojich aktivít. Máte ešte nejaké reálne ciele do budúcnosti pre žilinský šport?
Mám plány, nápady, myšlienky. Tie sa však dajú realizovať len vďaka podpore a pochopeniu okolia. Chcem poďakovať svojim synom za energiu, ktorou ma nabíjajú, svojim rodičom, priateľom a známym za nezištnú podporu a pochopenie v mojej činnosti a v každom mojom nápade. Veľmi si vážim ocenenie, ktoré sa mi dostalo. Na jednej strane pomýšľam na športový a funkcionársky dôchodok, na strane druhej ma trápia mnohé nedostatky v športovej legislatíve a chcem zabojovať o lepšie podmienky pre športovcov, deti a mládež na všetkých frontoch. Rovnako pomáhať v rozvoji športu nielen v Žiline. Je to beh na veľmi dlhú trať a na to, aby človek dobehol do cieľa takéhoto maratónu, potrebuje silu, vytrvalosť a odvahu.
Juraj Vnuk
Snímky archív M. Zemiakovej
