ŽILINA. Od pondelka 15. júla do piatku 19. júla prišli na Mariánske námestie predstaviť svoju zručnosť umelci Michal Hanula, Ľubomír Žila, Jozef Vacula a Daniela Lašútová. Zamerali sa na tému „Drevo vo verejnom priestore“. Keď sme ich pristihli minulý týždeň pri práci, nebolo nám ešte tak celkom jasné, aké súsošie pod ich rukami vlastne vzniká. „Budú to lavičky z ohýbaného dreva, ktoré by mali ísť do parku Tri studničky,“ prezradil Michal Hanula. Začalo to byť vidno až vtedy, keď začali spájať dosky spracované špeciálnou technikou.
Sochárske sympózium poňali tento rok umelci remeselno- dizajnérsky. Zohľadnili i to, že konečný výtvor bude vystavený vo verejnom priestore - chceli, aby slúžili ľuďom. „Nechceli sme, aby to boli len nejaké „totemy“, ako to ja nazývam, teda rezbársky robené sochy, ale funkčná úžitková vec,“ povedal Hanula. Návštevníci parku si tak budú môcť na nich posedieť a stráviť voľnú chvíľu na výtvoroch, ktoré vyrobili rezbári minulý týždeň pred zrakom celej Žiliny.
Lavičky majú skulpturálny charakter. Sú štyri a jedna z nich je na pomedzí sochy a lavičky.
Ohýbaj sa, drievko!
Na skvostoch z dreva pracovali štyria umelci týždeň a išlo o skutočne celodennú robotu. V zápale práce boli od skorého rána až do neskorého popoludnia. Robili spoločne, inak sa to vraj ani nedalo, lebo išlo o náročnú prácu, pri ktorej si treba pomáhať. Zhodli sa i na myšlienke. „V podstate sme sa dohodli na jednotnom koncepte, aby sa pri parkovom mobiliári zachoval jednotný vizuálny štýl a aby to nebolo bez ladu a skladu – aby každý z nás nevytvoril niečo úplne iné,“ vysvetlil Michal Hanula.
Jednotlivé časti vznikali zaujímavou technikou – ohýbaním drevených lát. Ako prezradil jeden z tvorcov, ide o tradičný spôsob spracovania dreva, veď v minulosti naši predkovia ohýbali drevo napríklad pri výrobe kolies. „Máme tu takú provizórnu naparovaciu komoru, ktorá pozostáva z variča, na ktorom sú umiestnené tlakové hrnce na varenie. Na ne sú napojené hadice, cez ktoré prechádza para do vodárenskej rúry. V tej máme vložené drevo, ktoré potrebujeme naparovať. Iba tak sa totiž ohne. Musí sa naparovať pri hrúbke zhruba 2 cm okolo 40 minút, potom ho vyberieme a ohýbame podľa pripravených foriem,“ opísal postup Michal Hanula.
Umelec, ktorý má dlhoročné skúsenosti s drevom a aj s touto technikou, však ešte nikdy neohýbal laty dlhé štyri metre. „Verím, že sa nezlomia,“ povedal. Rovnako dúfa, že nepodľahnú pohnútkam nedisciplinovaných návštevníkov parku. „Väčšinou sa snažíme robiť veci tak, aby vydržali, a dúfam, že to bude tak zaujímavé, že ich vandali nezničia,“ dodal na záver.
Veronika Cvinčeková
Snímky autorka
