Ako ste sa dostali k medicíne a prečo ste si vybrali odbor, ktorému sa venujete?
Pre medicínu som sa rozhodla ako študentka matematicko-fyzikálnej triedy na Gymnáziu Veľká Okružná. Boli sme vyslovene zahltení matematikou a fyzikou, kde mali vzorce s premennými jednoznačné výsledky. Medicína je však o nekonečnom množstve neznámych a každý pacient je individualita s unikátnym zdravotným stavom a klinickými prejavmi ochorení.
Teda ten odbor, to rozhodnutie, prečo padlo na hematológiu?
Jedným z dôvodov bol fakt, že mama bola laborantkou v laboratóriu a ako dieťa som mala možnosť úchytkom pozrieť na krvné bunky v mikroskope, vidieť reálnu prácu zdravotníkov v tomto odbore. Jeho peknou stránkou je komplexnosť. Začíname vyšetrením pacienta a končíme hodnotením výsledkov vyšetrení na úrovni jednotlivých krviniek a molekúl.
Čo sa týka vašich pracovných skúseností. Teraz pôsobíte v Žiline. Kde ste začínali?
Začínala som ako sekundárny lekár na Internom oddelení v NsP Žilina. Pôvodne som bola v príprave na druhú atestáciu z internej medicíny, ale nakoniec som preferovala menší odbor. Interná je kráľovná v medicíne, jej záber som ale začala považovať za nesmierne široký. Tento pocit však po čase nadobudne lekár akéhokoľvek zamerania, lebo v dnešnej dobe prílevu informácii je náročné držať krok a byť schopný registrovať, implementovať všetko aktuálne, čo veda a výskum prinášajú.
Na krátky čas ste si odskočili do Čadce, bolo to dobré obdobie?
V rámci transformácie v zdravotníctve sa zo žilinského hematologicko-transfuziologického oddelenia odštiepila Národná transfúzna služba, ktorá sa zaoberá špeciálne transfuziológiou. Nejaký čas som ako neatestovaný lekár pôsobila v NTS a po atestácii v našom odbore som dostala ponuku pracovať ako klinik hematológ a transfúziológ v nemocnici v Čadci. Na prácu v Kysuckej nemocnici mám veľmi dobré spomienky. No denné, často komplikované, dochádzanie do práce po cestách-necestách do Čadce bol jeden z dôvodov, pre ktoré som uvítala možnosť vrátiť sa znova do Žiliny.
Ak by ste mohli hodnotiť oddelenie v Žiline po materiálnej, ale aj personálnej stránke, ako je na tom žilinská hematológia?
Pevne verím, že po odbornej stránke sa nám podarilo nadviazať na mojich predchodcov a niektoré diagnostické a liečebné metódy posunúť dopredu. Čo sa týka personálu, považujem náš súčasný kolektív oddelenia za vyvážený, odborne aj ľudsky. Obraz oddelenia je závislý od práce každého jedného z nás. Od upratovačky až po vedúceho lekára. Z hľadiska materiálno-technického vybavenia sme sa posledné roky vďaka ústretovosti vedenia žilinskej nemocnice rozšírili a sme schopní poskytovať širšie spektrum laboratórnych vyšetrení. Podobne v ambulantnej sfére zabezpečujeme omnoho viac diagnostických a liečebných postupov.
Myslíte si, že o tento odbor je záujem zo strany mladej generácie?
Z odborného hľadiska je náš odbor atraktívny a myslím si, že mladí lekári oň majú záujem. Riešime široké spektrum medicínskych problémov, veľmi často aj interdisciplinárnych. Na našej ambulancii sú dispenzarizovaní neonkologickí i onkohematologickí pacienti. Samostatnou kapitolou je transfúziologická problematika. Pre nedostatočné a neadekvátne bodové ohodnotenie výkonov v hematológii sa však obávam, že absolventi sa budú z tohto dôvodu profilovať iným smerom.
Ako vyzerá váš bežný pracovný deň?
Som vedúci lekár oddelenia. Mojou hlavnou náplňou práce je ambulantná činnosť na dennej báze. Súčasne spolu s našimi lekármi riešime problémy v laboratóriu a v doobedňajších hodinách vybavujeme konzultácie s lekármi nemocnice aj mimo nej. Denne ošetríme okolo 80 ľudí. Po ošetrení pacientov na ambulanciách riešime konziliárne vyšetrenia chorých na oddeleniach nemocnice, hodnotíme a validujeme výsledky v laboratóriu a krvnej banke. Podstatnou časťou práce lekára v našom odbore je aj administratíva spojená s vybavovaním žiadostí o schválenie liečby v poisťovniach. Ako vedúci lekár pravdaže riešim tiež záležitosti spojené s vedením oddelenia.
Čo je na vašej práci srdcovkou?
Mám rada diferenciálnu diagnostiku, ktorá je často hlavolamom s nutnosťou doštudovávania potrebných informácií. Veľakrát skončíme pri probléme, ktorý nesúvisí s hematológiou. A mojou „topkou“ je imunohematologická problematika, kde sa riešia imunologické problémy v rámci krvi a v transfúznej medicíne.
Ako ovplyvnila pandémia chod vášho oddelenia?
Zvýšili sa protipandemické opatrenia a to nielen u nás ale, samozrejme, v celej nemocnici. Prevádzka na našej ambulancii nebola obmedzená a často sme suplovali fungovanie iných lekárov s obmedzeným ordinačným režimom. Zamestnanci oddelenia vrátane lekára boli podľa potreby zaradený do práce na oddeleniach Covid-19. Takže toto obdobie vnímam ako veľmi náročné aj z pohľadu frekvencie zmien, ktoré neustále prichádzajú.
Je taký prípad, ktorý vám utkvel v pamäti?
Tých prípadov je veľa. Sú to pacienti s raritnými diagnózami, ale aj ľudia, ktorí Vám počas niekoľkoročnej liečby prirastú k srdcu. Mám za sebou niekoľko veľmi komplikovaných tehotných pacientok so vzácnymi imunohematologickými nálezmi, ktoré sme riešili s kolegami z Českej republiky a zabezpečovali transfúzne prípravky zo zahraničia.
Dostali ste ocenenie od pacientov, v ankete Top lekári na Slovensku, čo to pre vás znamenalo?
Najmä počas tejto pandémie a obzvlášť počas druhej vlny začali byť ľudia nepokojní, často až zlí. Aj my sme si zažili vybíjanie frustrácie na zdravotníkoch. A keď sme dostali toto ocenenie a najmä čítali pozitívne komentáre na naše oddelenie od pacientov, vnímali sme to ako zadosťučinenie a satisfakciu. Vážim si každý jeden hlas, ktorý mi prišiel, považujem to za pozitívne vnímanie našej práce.
Ak by ste sa vrátili do študentských čias bol by váš výber rovnaký?
Ak by som sa mala ešte raz rozhodnúť, váhala by som medzi hematológiou a genetikou. Dnes je napríklad molekulová genetika v našom odbore kľúčová pri liečbe onkohematologických pacientov. Je niečo, čo vás na vašej profesii hnevá?
V našom odbore sme sa dostali na Slovensku do takej situácie, že iní odborníci si uľahčujú svoju prácu tým, že k nám posielajú pacientov s akoukoľvek zmenou v krvnom obraze a koagulácie. Vďaka tomu u nás diagnostikujeme a liečime ochorenia, ktoré s naším odborom nemajú nič spoločné. Dnes však pacient absolvuje často „turistiku“ po odborných ambulanciách a končí u nás.
Pozrime sa na vaše súkromie. Ste dosť aktívna, venujete sa trénovaniu detí. Ako sa to dá stíhať?
Je to fantastická kompenzácia stresu a záťaže z práce. Máme mnoho veľmi komplikovaných chorých a pacientov so závažnými onkohematologickými diagnózami. Túto energiu chorých vymeníte za čistú energiu zdravých mladých ľudí.
Atletike ste sa aj venovali?
V mladosti som sa atletike venovala aktívne a pomerne úspešne. K trénerskej činnosti som sa však dostala až pri dcére, ktorú som prihlásila do atletického oddielu. V dnešnej dobe nám chýba pohyb a týka sa to ľudí v každom veku. Postupne od čakania na dieťa na tréningu som sa začala pripájať k trénujúcim a nakoniec po absolvovaní trénerských kurzov som sa dostala k samotnému trénovaniu detí.
Vaše deti idú podobnou cestou ako vy?
Nie, určite nie, našťastie (smiech). Syn sa venuje výpočtovej technike a aj ju študuje v Českej republike. Dcéra sa vydala na umeleckú cestu, venuje sa animácii.
