V Horúcom kresle sme privítali aj kandidáta stredopravých strán Martina Barčíka. Ten sa netají kritikou súčasného vedenia mesta.
Chcel by veľa budovať, ale aj znižovať dane. Ako? Prečítajte si.
Prečo ste sa, ako človek z umeleckej a sociálnej sféry, rozhodli kandidovať na post primátora?
Spomenuli ste moje dve polohy, ale tie sú skôr z môjho predchádzajúceho obdobia, keď som bol mladší. Vtedy som v treťom sektore robil kultúrne projekty, angažoval som sa v sociálnej oblasti. Tá moja posledná pracovná časť sa týkala práve komunálu, mal som na starosti komunikáciu mesta Žilina, spravil som veľa projektov na meste, bol som zodpovedný za to, ako sa zrealizujú a ako sa ľuďom vysvetlia. A taktiež som poslancom Žilinského samosprávneho kraja, kde riešim aj iné oblasti ako sociálne. No a mám aj svoju komunikačnú firmu, takže robím aj komunikačný biznis a mám aj manažérske schopnosti a skúsenosti, ktoré v praxi využívam. A prečo som sa rozhodol kandidovať? Ono to vyplynulo z toho, že som vo verejnom živote nejakým spôsobom pôsobil, som Žilinčan, narodil som sa v Žiline, žije tu moja rodina, moja žena je Žilinčanka, všetci sme Žilinčania a záleží nám na tom, aby naše mesto bolo krajšie, lepšie, aby sa nám tu dobre žilo. Mal som taký pocit, že Žilina je v týchto časoch spustnutá, že má na viac a že ju treba posunúť ďalej. Preto som sa rozhodol, že budem kandidovať a že ja to urobím.
Vaša kampaň sa nesie v kritickom duchu k súčasnému vedeniu mesta. Hovoríte, že Žilina stagnuje. Nie je to však spôsobené tým, že mesto bolo zadlžené a neboli peniaze na rozvojové projekty?
Vstupujem s kritikou do verejného priestoru ako kandidát na primátora preto, lebo si myslím, že Igor Choma svoju prácu nerobí dobre. Preto som sa rozhodol kandidovať. Čo sa týka zadlženosti alebo finančnej kondície mesta, odpoveďou sú posledné dni alebo týždne pred voľbami. Pretože štyri roky nám tu niekto rozprával, že na nič nie sú peniaze, že sa nedajú robiť parkovacie miesta, chodníky, detské ihriská a zrazu sa začalo pracovať, stavajú sa rôzne kulisy, potemkinovské dedinky a čo je teraz šokujúce, vyplavila sa kauza, na ktorú som upozornil na tlačovej konferencii. Na návrh Igora Chomu mesto kúpilo pozemok za 2,5 milióna eur. Hovorím, že išlo o lúku alebo kopec, pričom primátor nevedel, na čo ho v budúcnosti využije a čo je zarážajúce, tak argumentoval tým, že kupujeme niečo, čo patrilo mestu a za takú cenu, za akú sa v minulosti odpredal. Ja som vyzval Igora Chomu, pretože som mal určité informácie, indície, aby vysvetlil, či Žilinčanov zavádzal alebo klamal, lebo všetko nasvedčovalo tomu, že tento pozemok mestu nikdy nepatril. Som rád, že sa potvrdilo moje podozrenie a že pravda vyšla najavo a primátor na základe tohto tlaku, ktorý som vyvinul, odkázal Žilinčanom, že sa pomýlil. Jednoducho sa pomýlil, takto sa istým spôsobom obraňuje. Ale aký je to odkaz do budúcnosti? Máme nekompetentného primátora? Lebo ak neklamal, tak je nekompetentný. Táto kauza ukázala, na čo sa snažíme poukazovať už dlhodobo a nielen pred voľbami, že Igor Choma nie je kompetentný primátor a musí skončiť.
Skúmali ste, či bola táto kúpa pre mesto výhodná alebo nevýhodná?
Hovorilo sa, že pozemok bol v ponuke už dlhšie, že ho ponúkali všelikomu, dokonca oveľa lacnejšie. Mesto a Igor Choma argumentovali tým, že sa kupuje výhodne, za 56,5 eura/m2, čo je oproti znaleckému posudku veľmi výhodná cena. My sme zisťovali veci a prišli sme na to, že podľa znaleckého posudku z roku 2007 stál 1 m2 tohto pozemku 27 eur. Je to v článku z regionálnych novín, na základe ich zistení. To je moja odpoveď na to, či to bolo výhodné alebo nevýhodné z hľadiska sumy. Ale chcel by som ešte upozorniť aj na to, že suma, ktorú som tu uviedol, bola v roku 2007, keď bol realitný boom, keď boli ceny nehnuteľností a pozemkov najvyššie. A to je aj odpoveď na vašu otázku.
Keby ste boli primátorom mesta v súčasnom období, čo by ste robili inak, ako to robí terajšie vedenie?
Základ môjho volebného programu je o tom, čo by som robil inak a čo budem robiť, ak mi Žilinčania dajú dôveru. Som presvedčený, že viem, ako toto mesto viesť a mám na to veľmi dobrý, odborne zdatný tím. No a to už sa dostávame k hlavným bodom programu, ku ktorému sme dospeli na základe toho, že dlhodobo chodíme medzi ľudí, rozprávame sa s nimi a hľadáme, ako veci pripraviť a riešiť. Dospeli sme k tomu, že medzi najdôležitejšie veci, ktoré budeme riešiť, patrí znižovanie dane z nehnuteľností, miesto pre každé dieťa v materskej škole a všetky peniaze, ktoré majú ísť, aj pôjdu do škôl, postavíme športovú halu, pretože žilinský šport je na kolenách. Ďalej je to problematika seniorov, ktorých chceme vrátiť nazad do mesta. Chceme vytvoriť projekt čistejšieho, kultúrnejšieho a bezpečnejšieho mesta, no a systematicky chceme budovať parkovacie miesta a cyklotrasy. No a ten záverečný bod je téma mestských bytov, ktoré by sa mali prideľovať žrebom, aby sa zabránilo takým veciam, ako bola rozdávačka za 700 eur, kedy Igor Choma svojmu blízkemu spolupracovníkovi dal byt za 700 eur. Nielen ich takto prideľovať, ale ich aj budovať. Potrebujeme, aby mesto postavilo byty, aby sa sem vrátil život, lebo Žilina vymiera, klesá nám počet obyvateľov a tým pádom trpí aj ekonomika mesta, lebo mesto má finančné prostriedky z podielových daní. A tie závisia od toho, koľko ľudí tu bude žiť.
Plánujete veľa budovať aj znižovať dane. Kde chcete na to zobrať?
To, že je nižšia daň, neznamená automaticky vyšší výber. To tvrdí veľa odborníkov, je to všeobecný fakt. Výber daní teraz nie je optimálny. Čo je hrozné, tak Igor Choma napríklad daň z nehnuteľností zvýšil štvornásobne a udialo sa to za takých okolností, že cena nehnuteľností išla dole a dane išli hore. To znamená, že občanom sa ako keby znehodnocoval majetok a za tento znehodnotený majetok musia viac platiť. Čo je zarážajúce. Mám takú osobnú príhodu, keď sme sa stretávali s občanmi na čaji o piatej, tak prišla uplakaná babička, ktorú mesto exekuovalo. To, že mesto, na čele s Igorom Chomom, nevedelo poriadne vybrať dane, sa snažilo riešiť exekúciami a takto žmýkať občanov. Ja si myslím, že peniaze na rozvoj mesta sa dajú získať aj nižšími daňami, ale predovšetkým koncepčnou prácou a získavaním zdrojov aj z iných strán, napríklad z eurofondov. Tu sme tiež strašne pozadu, krívame, plazíme sa za inými samosprávami, kde, napríklad, vozový park MHD kupovali z európskych peňazí a my sme to museli zaplatiť z našich.
Budete daň znižovať plošne alebo vytvoríte skupiny?
Pripravujeme systém na to, aby sme občanovi dali jasný odkaz, že nechceme žmýkať ľudí. Lebo to je najjednoduchšie, zvýšiť dane a občan, plať! Zároveň chceme oživiť investície, ktoré by mali prísť do Žiliny, čím sa vytvárajú pracovné miesta, oživuje sa život v meste. Máme ambíciu dostať dane, čo sa týka ich výšky, na ten stav, aký bol pred tým, kým ich Igor Choma štvornásobne nezvýšil.
Súvisí to teda aj so snahou prilákať do Žiliny investorov?
Áno, súvisí to s tým. Pretože keď sú nižšie dane z nehnuteľností, keď je mesto otvorené investorom, tak investori radi prichádzajú, vytvárajú tu hodnoty, vznikajú pracovné miesta. Lebo toto je tiež obrovský problém. Stretávame sa s tým denno-denne, že ľudia majú problém so zamestnaním sa. Toto je cesta, ako vie samospráva priamo ovplyvniť tvorbu pracovných miest.
Máte už predstavu, akých investorov, z akého segmentu, by ste chceli pritiahnuť?
Ja si myslím, že Žilina má obrovský potenciál, čo sa týka znalostnej ekonomiky. Chceme viac spolupracovať so Žilinskou univerzitou, s Vedecko-technologickým parkom, sú tu rôzne pracoviská zamerané na tento IT biznis, čo je aj budúcnosť pre celé Slovensko. Sme malí a musíme byť bystrí. Lebo IT je malý segment, ktorý nevyžaduje až také danosti, aké majú väčšie krajiny. Ale keď vieme správne nastaviť podmienky, tak investori vedia prežívať aj na takýchto územiach, akým je Žilina alebo Slovensko.
Viac peňazí hodláte dať aj do škôl a škôlok, pričom chcete zaručiť miesto pre každé dieťa v MŠ. Akým spôsobom?
Čo sa týka školstva a škôl, tak musím povedať veľmi kritické slová. Peniaze, ktoré by mali ísť do školstva, tam všetky nejdú. Čo je ale hrozné, tak na základe tohto rozhodnutia Igora Chomu sú žilinskí učitelia iba chudobnými príbuznými učiteľov v Bytči a Kysuckom Novom Meste, kde dostávajú osobné ohodnotenia. Ja si myslím, že toto je obrovská krivda a túto krivdu určite napravím, keď mi Žilinčania dajú tú dôveru. Pretože nemôžeme mať kvalitné školy bez toho, aby sme v nich mali zaplatených učiteľov. To jednoducho nejde, to sa nedá. A čo sa týka škôlok, tak naozaj garantujem, že každé dieťa bude mať miesto v MŠ. Chceme postupne rozširovať kapacity MŠ, pretože mladé rodiny tu nebudú chcieť bývať, keď nebudú mať túto základnú infraštruktúru. To je významný príspevok k tomu, aby sa oživil život v meste.
Samostatnou kapitolou sú byty. Tie sa v poslednom období stavali málo. Z akých prostriedkov a kde ich chcete stavať?
Byty sa v poslednom období v Žiline nestavali vôbec. Lokalita na to je, medzi Hlinami a Solinkami má mesto pozemky, na ktorých sa dá okamžite stavať. No a čo sa týka finančných prostriedkov na výstavbu bytov, na to sú mechanizmy, ktoré sa dajú využiť na úrovni štátu, napríklad Štátny fond rozvoja bývania. Ak budem primátor, tak zaručujem, že tieto byty sa budú prideľovať transparentne. Žiadne rozdávačky.
Takže sto percent sa bude žrebovať? Ako primátor si nenecháte žiadnu možnosť byt prideliť? Napríklad hercovi alebo športovcovi, ktorý príde do mesta a bude ho potrebovať?
Áno, je aj takáto možnosť, ale ja by som chcel naozaj ísť tou cestou, že sa sto percent bytov bude žrebovať.
Igor Choma chcel riešiť problém s parkovacími miestami na sídliskách ich spoplatnením. Vy ste to kritizovali. Ale ako by ste to riešili vy?
My sme to nielen kritizovali, my sme sa proti tomu veľmi otvorene postavili a aj na základe toho sa parkovanie na Solinkách nespoplatnilo. Solinkári mali byť testovací králici a uvažovalo sa o spoplatnení aj na ďalších sídliskách. Vznikla tam zvláštna vec, že parkovanie malo byť spoplatnené, ale nikto by vám nezaručil, že aj zaparkujete. To je, podľa mňa, veľmi zvrátený mechanizmus. Ja určite budem dbať na to, aby sa za parkovanie na sídliskách neplatilo. V meste áno, z mesta treba vytlačiť autá, ale parkovacie miesta na sídliskách nespoplatníme a garantujem to, že vybudujeme 2-tisíc nových parkovacích plôch. To by malo stačiť, bol by to významný prínos pre parkovanie v Žiline.
Kde ich postavíte?
Bude to na sídliskách. Mesto má pozemky. Štyri roky sme počúvali, že na parkoviská nie sú peniaze a že parkovacie miesta sa budovať nedajú. Zrazu, tri mesiace pred voľbami, sa dajú. Ono to chce koncepčný prístup a štyri roky parkovacie miesta budovať. Máme pripravenú štúdiu na to, ako to budeme robiť. Obracajú sa na mňa občania, ktorí sami dávajú návrhy, kde by sa mohli parkoviská vybudovať. Hovorí sa tam o vytrhaní obrubníkov, čo by tiež mohlo priniesť parkovacie plochy. Sú možnosti.
To bude pár miest, nie dvetisíc. Bez toho, aby ste rušili zeleň, ihriská, to nedokážete. Chcete ísť touto cestou?
Istým spôsobom sa do zelene vždy zasiahne. Ide o to, aby sa do nej zasahovalo šetrne. Lebo teraz, keď parkovacie miesta neexistujú, tak autá aj tak parkujú na zeleni.
Aké je teda to vaše koncepčné riešenie problému? Postavíte parkovací dom?
To je tá najdrahšia možnosť. Ešte drahšie by bolo ísť do podzemia. To by bolo ideálne. Hore by sme to zatrávnili, spravili by sa lavičky, detské ihriská. To je to najlepšie riešenie. Ale začneme s tým, že budeme hľadať na miestach, kde sa dá.
Čo ďalšie chýba na sídliskách, aby vyzerali tak, ako by mali, aby sa v nich žilo lepšie?
Veľkým problémom jej prepojenie sídlisk s centrom mesta. Chýbajú chodníky a komunikácie. Nemáme cyklotrasy, len niekoľko kilometrov, z ktorých časť je len namaľovaná. Pokiaľ ich nebudeme mať, ľudia sa budú báť chodiť do mesta, budú sa báť pustiť na cyklotrasy svoje deti. Toto je jedna z veľmi dôležitých tém, vybudovať ich poriadne a prepojiť ich s mestom, prepojiť ich navzájom a prepojiť ich s rekreačnými zónami, čo je napríklad vodné dielo. Pri školách sú zanedbané športoviská a ihriská, ktoré treba opraviť, aby na nich deti mohli športovať, ale nielen deti. Chýba nám občianska vybavenosť, lavičky. Na Vlčincoch by sme chceli urobiť Námestie Ľ. Fullu, na Solinkách tiež priestor, kde sa ľudia môžu stretávať, lepšie sa spoznať. Občianska vybavenosť nám na sídliskách jednoducho chýba.
Takže chcete rozbehnúť komunitný život?
Áno, chceme, aby konkrétni ľudia, komunity dostali peniaze a to sa dá prostredníctvom grantového systému. Aby si samotní ľudia povedali, čo chcú robiť, ako chcú využívať voľný čas, je tu zaujímavý projekt komunitných záhrad. Toto chceme podporovať cez grantový systém, ktorý by mal mať viacej finančných prostriedkov. Stačí tam veľmi málo, nehádzať ľuďom polená pod nohy, trošku ich podporiť a oni tomu dokážu dať obrovskú pridanú hodnotu. A potom si dávajú na svoje diela pozor.
Venujete sa aj seniorom. Chcete vrátiť seniorov do centra mesta. Čo tým myslíte?
Myslím tým to, že na Hornom vale boli úžasné priestory na to, aby tam seniori obedovali a trávili voľný čas. Odtiaľ boli vykopnutí na okraj, na perifériu. Chcem ich tam vrátiť. Zaujímavé je taj to, že tam bolo aj CVČ Žirafa, ktoré bolo tiež z mesta vypudené, takže sme tam mali pokope mladých, starých a bol tam medzigeneračný dialóg.
Aj kultúra podľa vás stagnuje. Čo s tým?
Kultúru vnímam v širšom kontexte. Hlavne by som hovoril o čistote a bezpečnosti. Žilina nebola nikdy taká špinavá ako teraz. Mám veľmi čerstvé skúsenosti, keď sa na Mariánskom námestí tri dni povaľovali odpadky. Ak námestie nebude čisté, tak to v centre bude vyzerať ako na lodi duchov. Chceme, aby mesto bolo čistejšie, aby bolo kultúrnejšie v tom zmysle, že tam budú doplnené dlažobné kocky, že si nikto nevyvrtne nohu a hlavne, že mesto bude bezpečné. Máme vypracovaný projekt okrskárov. Mestská polícia by mala namiesto „papučovania“ áut dávať pozor na to, aby bolo všetko v okrsku v poriadku.
Plánujete dokončiť projekt športovej haly na Karpatskej ulici. Dostaviate ju z mestských peňazí, alebo sa budete snažiť dodržať zmluvu s pôvodným investorom?
My sme sa prihlásili k tomu, že chceme dostavať športové centrum na Karpatskej ulici na Vlčincoch, lebo si myslíme, že tam vznikol strašidelný hrad číslo dva. Je tam momentálne kovová opacha, je to nebezpečné a nedajbože, aby sa tam stalo niečo podobné ako na Solinkách. Za daných okolností si myslím, že je to ten najlepší spôsob, ako dať do prevádzky športoviská. Mali tam vzniknúť tri haly, jedna z nich ako ľadová plocha, malo tam nájsť miesto dvadsať športov. Športy ako basketbal a volejbal, ktoré dnes v Žiline umierajú, by sa tam mohli naštartovať. Tam sa aj naštartujú, keď to vybudujeme. Toto riešenie je pripravené, odsúhlasené MZ, prihlásil sa k nemu aj Igor Choma, akurát, že sa nič nepostavilo a máme tam iba kovovú konštrukciu, ktorá neslúži ničomu a žilinskí športovci nemajú kde športovať a Žilinčania musia chodiť mimo Žiliny.
Takže podľa pôvodnej zmluvy?
Áno, tak, ako to bolo. Samozrejme, doba je iná. Dajú sa vyrokovať aj lepšie podmienky.
V akom stave je celkovo šport v meste?
Podľa mňa v hroznom. Hlásime sa k tomu, že CVČ Žirafa vrátime pod mesto. Lebo Žirafa ponúkala širokospektrálne využitie pre deti a mladých, ktorí chceli športovať a toto bolo z mesta vyhnané. Halové športy stagnujú, chodia mimo Žiliny. Väčšina športov za Igora Chomu spustla.
O čom by ste chceli ešte hovoriť?
Som kandidát stredo-pravej koalície, nie som členom žiadne politickej strany, stoja za mnou ľudia z tretieho sektora, Nadácia Krajina harmónie, CVČ Žirafa, Stanica Žilina - Záriečie. Chcel by som sa ešte vrátiť k zadlženosti mesta, ktorá rezonuje aj v súvislosti s podivuhodnou kúpou lúky na Solinkách, kde sme primátora Igora Chomu vyzvali, aby vysvetlil, či zavádzal alebo klamal. Ukázalo sa, že je nekompetentný, pretože tvrdí, že mal vraj zlé informácie. To ale nestačí, všetko takto povedať. Znižovanie dlhu je dôsledkom toho, že po roku 2007 sa začali splácať komerčné úvery. Jeden primátor v tom začal, druhý pokračoval. Nešlo v tom o žiadny závratný manažérsky výkon. Čo je ale zarážajúce, a o čom mnohí Žilinčania možno ani netušia, je skryté zadlžovanie mesta cez organizácie mesta v hodnote 14,5 milióna eur, ktoré robí Igor Choma. A potom je tu ešte absurdné prijatie dlhu v súvislosti s Kiou z roku 2014, kedy tento dlh nebol ani v účtovníctve mesta, ani ministerstva hospodárstva a poslanci v časovej tiesni, bez toho, aby to išlo cez komisie, prijali tento dlh.
Vy ste štyri roky už pôsobili ako hovorca mesta a vedúci jedného z oddelení. Prečo sa vám nepodarilo zrealizovať zámery už vtedy?
Treba povedať, že po primátorovi, ktorého Ivan Harman vymenil, sú štyri roky veľmi krátky čas. Možno, že si ľudia už nepamätajú, ako vyzeral MsÚ, ako sa správalo mesto k svojim občanom. Dnes berú ako samozrejmosť, že je tu moderný úrad s klientskym centrom, kde si vybavíme občiansky preukaz, pas, čipovú kartu. Podarilo sa uviesť do života viacero opatrení, za ktoré Žilina získala viacero ocenení, Infočin od Ineka, keď pred tým bola Žilina nepriateľom informácií, postavila sa hala pri ZŠ Javorku. Takýchto hál mohla mať Žilina veľmi veľa. Začali sa budovať parkovacie plochy. Áno, spravili sa aj chyby. Kto robí, robí aj chyby.
Ako bude pokračovať vaša kampaň? Koľko bude stáť?
Najdôležitejší je osobný kontakt s ľuďmi, čo robíme dlhodobo. Snažíme sa ľuďom dávať informácie, čo chceme urobiť. Takto budeme pokračovať aj cez rôzne médiá, aj v osobnom kontakte. Čo sa týka financovania, odhadujem to na 50-tisíc eur. Platím si to ja z mojich úspor a tiež ľudia, ktorí kandidujú so mnou.
Akým aktivitám sa venujete vo voľnom čase?
Najradšej behám. S dcérou hrám tenis. Okrem toho rád čítam a cestujem.
Prečo by mali ľudia voliť práve Martina Barčíka?
Som Žilinčan, narodil som sa tu, chcem tu vychovávať svoje dieťa, chcem, aby sa Žilina posunula ďalej. Myslím si, že Žilina si zaslúži primátora, ktorý tu nebude len tri mesiace pred voľbami, ale celé štyri roky a bude dbať na to, aby sa všetko robilo v prospech ľudí. K tomu ponúkam svoje skúsenosti aj svoj tím.
