Stredoškolský učiteľ slovenského jazyka a literatúry na Gymnáziu Nedožerského v Prievidzi napísal knihu Maskáčové príbehy. V roku 2001 absolvoval základnú vojenskú službu v žilinskom 5. pluku špeciálneho určenia ako prieskumník výsadkár a dosiahol hodnosť podporučík v zálohe. Vo svojej knihe zachytáva biografické udalosti priebehu základnej vojenskej služby práve z tohto roku. „Knihu som napísal preto, lebo vojenská služba sa skončila a na knižnom trhu chýbala kniha z tohto prostredia a obdobia,“ prezradil Bohdan Cagáň pre Žilinský večerník. „Keďže som mal veľa materiálu a skúseností, dal som ich dokopy so zámerom, aby sa z tohto obdobia zachovalo niečo na jednej strane kompaktné a prístupné nielen vojakovi, ale i čitateľovi.“ Ako sa ďalej vyjadril, každé obdobie by malo byť v literatúre zastúpené pre generácie, ktoré prídu po nás. „Aby vedeli, ako vyzeral život obyčajného človeka v tej dobe.“
KNIHA VYCHÁDZA ZO SKUTOČNOSTI
Novela Maskáčové príbehy je o obyčajnom mladom mužovi, ktorý sa ocitne v „zelenom“ prostredí, čo bolo v tej dobe v podstate automatické. „Kniha vychádza zo skutočnosti. Je to taká skladačka, lebo realita sa nedala úplne dodržať. Napokon nebolo ani mojím cieľom otrocky ju dodržať. Chcel som, aby bol text prijateľný a zaujímavý,“ povedal autor knihy. Môžeme povedať, že novela má dve línie. Prvou je vojenská, ktorá sa vzťahuje na to, ako je mladý človek nečakane vtiahnutý z civilu do vojenského prostredia. V tomto prípade dokonca špeciálneho – 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline. Táto línia nie je len plejádou zaujímavých neštandardných situácií – vážnych aj komických: prijímačový výcvik, výsadkársky výcvik, prežitie v teréne, zoskoky a ich riziká ústiace do vážneho zranenia, ktorého príčiny sa odhaľujú len postupne. Je tiež výpoveďou o tom, že aj v zdanlivo „nanútenom“ prostredí sa dá nájsť niečo zmysluplné pre život. Druhá línia je osobná. Upína sa na partnerské vzťahy mladých ľudí poznačené dobovou tendenciou ich migrácie, v tomto prípade dievčaťa do USA, a následnou konfrontáciou východu a západu.
AUTENTICKÉ OBRAZY
Kniha je doplnená množstvom ilustrácií kreslených tušom. O tie sa postarala Eva Baloghová. „Nie je tradičné, že kniha je ilustrovaná, ale hodilo sa mi to tam a myslím si, že výsledok je skvelý,“ vyslovil autor knihy. „Spočiatku som mala pochybnosti, či to zvládnem. Predsa len, o vojenskom prostredí nič neviem. No keď som si knihu prečítala, očarila ma,“ vyjadrila sa ilustrátorka. „Každá ilustrácia kombinuje rôzne myšlienky.“
PREDSTAVENIE ČITATEĽOVI
Knihu sa rozhodol Bohdan Cagáň uviesť do života v Žiline za prítomnosti 5. pluku špeciálneho určenia, s ktorého členmi zo svojich predchádzajúcich pozícií – v zahraničných operáciách (v Iraku a v Afganistane) sa stretával súčasný náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl (OS) SR Daniel Zmeko. „Je to prvá kniha zaoberajúca sa prostredím armády a vojakov od vzniku Slovenskej republiky. Takže z tohto pohľadu je to výnimočná kniha a z druhého pohľadu je výnimočná preto, že autor dal svoj obraz, svoj príbeh do stanoveného času a deja, ktorý je veľmi čitateľný, prístupný a každý si v ňom môže niečo nájsť,“ vyslovil sa ku knihe náčelník. „Samozrejme, viac si v nej nájdu vojaci, ktorí sa tam spoznávajú. Ale niečo si tam nájdu aj súčasní mladí ľudia. Pochopia, o čom je vstup do ozbrojených síl, akým spôsobom a čo musí vojak podstúpiť. Aké sú riziká výkonu služby, ale aj benefity – priateľstvo, spolupatričnosť, obetavosť, odvaha. Podľa mňa je to výborný počin pre ozbrojené sily a ich propagáciu na verejnosti,“ dodal Daniel Zmeko. Nezabudol pripomenúť, že kniha prináša pohľad na vojsko starý 17 rokov. „Pozitívom je, že pred 17 rokmi bol autor knihy hrdý, že je príslušníkom 5. pluku a dnes ten pluk nie je ani zabudnutý a je ešte na vyššej úrovni ako pred tými 17 rokmi. Som veľmi hrdý, že mám česť veliť takýmto ľuďom a takejto jednotke vo svojej zostave.“ Za 17 rokov teda prešli 5. pluk a špeciálne sily OS SR dlhú cestu. „Zásadne sa zmenilo aj poslanie tohto pluku od tej doby a zmenili sa aj ľudia. Dnes máme moderne vyzbrojený, dobre vybavený a vycvičený 5. pluk, ktorý reálne plní úlohy priamo v oblastiach postihnutých krízou a výnimočným spôsobom reprezentuje dobré meno OS SR. V najbližšom čase ho čaká priblíženie sa štandardom aliančných partnerov. Približne v polovici budúceho roka vytvoríme Veliteľstvo síl pre špeciálne operácie, ktoré zastreší 5. pluk, ale aj iné progresívne spôsobilosti,“ priblížil náčelník. Pre nastavenie dobrej atmosféry v OS je však podľa neho potrebné aj väčšie morálne docenenie práce vojakov. „Nerád vidím, keď sa po práci, výkone vojakov alebo po ich odmeňovaní šliape. Okrem tlaku, ktorý priamo súvisí s výkonom nášho povolania, sa tak stretávame i s nezmyselným tlakom, dehonestujúcim našu prácu. Výkon vojaka a jeho morálne oceňovanie súvisí s profesijnou statočnosťou. Statočného vojaka zabolí spochybňovanie jeho poslania. No to, že sa autor knihy Maskáčové príbehy zaoberá pretavením histórie do šíriteľnej knižnej podoby, je pre mňa neklamným znakom, že naša práca má zmysel aj v očiach verejnosti,“ dodal Daniel Zmeko.
KRSTILI PUŠNÝM PRACHOM
Maskáčové príbehy sú pre každého, kto má rád vojenskú tematiku, primárne sú určené čitateľom vo veku 17 až 25 rokov, čiže čitateľom, ktorých by podobný reálny priebeh vojenského výcviku a partnerských vzťahov na diaľku čakal, keby základná vojenská služba nezanikla. Do života ju úspešne uviedli najmä pred mladým čitateľským publikom v Krajskej knižnici v Žiline. Krstili ju pušným prachom.
