Žiadne talianske Palermo, napokon rakúsky Rapid Viedeň. Už bývalý útočník MŠK Žilina podpísal minulý týždeň 4‑ročnú zmluvu s novým zamestnávateľom a hneď v prvom prípravnom zápase (proti SV Wimpassing 7:1, Jelić dal gól v 64. minúte – pozn. autora) sa stihol uviesť aj gólom. Pred odchodom zo Žiliny si našiel Matej čas aj na nás.
Ste spokojný s vaším novým pôsobiskom?
Akonáhle som počul o záujme Rapidu, tak mi môj manažér vysvetlil, že to je pre mňa dobrá destinácia. Odvtedy som jedine uvažoval o Rapide. Som spokojný a, myslím, bližšie k môjmu snu, a to dostať sa do chorvátskej reprezentácie. Oni ma pozorne sledovali viac než 10 zápasov, čo teraz už viem. Tréner Barišić ma chcel, čo je tiež dôležité. Nebolo to len o pozorovaní Carstena Janckera na zápase so Senicou.
Ozval sa vám už počas pôsobenia v Žiline niekto kompetentný z reprezentácie?
Volali môjmu manažérovi, že ma sledujú. Prvý kontakt je spravený a vedia, že existuje Jelić. Povedali, že musím ísť do lepšieho klubu. V Žiline som strelil 19 gólov, bol som najlepší strelec ligy a strieľal som góly i v tejto sezóne. Nedostal som sa ani medzi náhradníkov v reprezentácii, čo ma veľmi mrzí. I z tohto dôvodu som musel prestúpiť, aby som šiel za svojím snom.
Písalo sa a aj sa hovorilo, že máte namierené do talianskeho Palerma. Mali ste ešte aj iné konkrétne ponuky?
Palermo malo záujem, chceli poslať ponuku. V poslednej chvíli, ako to mali poslať oficiálne na papier, tak k tomu neprišlo. Neviem, čo sa potom ani stalo na trase Palermo – Žilina. Viem, že prišla ponuka aj z Rubinu Kazaň a viaceré kluby ma chceli vidieť na skúške, napríklad aj zo Španielska. Prišli ma sledovať do Bilbaa ako hrotového útočníka, lenže na tom poste som nehral.
V pondelok 31. augusta ste podpísali 4‑ročnú zmluvu. Aké sú vaše momentálne pocity?
Vyzerá všetko výborne. Zobral som si číslo 9, keďže Slovinec Berič prestúpil do St. Etienne. Aj týmto som hneď na seba zobral tlak, to mi vyhovuje. Som rád, že je tam aj Slovák Novota a budem sa môcť porozprávať po slovensky aj chorvátsky. Na nemčinu ma čaká už učiteľka a ohľadom bývania všetci hráči majú byty vedľa štadióna a jeden je už pripravený aj pre mňa.
Kto je najviac smutný z vášho blízkeho okolia, že odchádzate zo Žiliny?
Priateľka Eva je stále smutná, nechcela odísť zo Žiliny. Zvykla si už na všetky pekné dni, má tu veľa kamarátok. No týmto sa nič nekončí, veď sme od Žiliny niečo vyše 200 kilometrov. Ja nikdy nezabudnem, čo Žilina spravila pre mňa a som hrdý, že som mohol hrávať za takýto klub.
S priateľkou Evou v centre Žiliny, obaja si mesto veľmi zamilovali.
Na oficiálnom webe MŠK Žilina sa spomína aj to, že vaše finančné požiadavky boli nad klubové možnosti. Rozišli ste sa s vedením v dobrom?
Dúfam, že som nemal s nikým žiadny problém. Myslím, že nemám zavreté dvere v MŠK Žilina. Ak by sa čosi stalo, prišiel by som rád späť. Úprimne hovorím, že som tu chcel aj ostať. Priznávam, že pred novou sezónou mi boli ponúknuté väčšie peniaze, ako som mal. S výhľadom do budúcnosti som to nemohol akceptovať, mám 25 rokov a ani moja situácia v rodine nie je ľahká. Musel som sa pozerať aj na seba, v Rapide mi ponúkli trikrát viac. Ešte raz opakujem a verím, že som si tu nezavrel dvere a nikto sa na mňa nehnevá. Rovnako, že ma dokážu fanúšikovia pochopiť.
Čisto hypoteticky, ak by Žilina postúpila cez Bilbao, ostali by ste minimálne do zimy?
Ťažká otázka len pre mňa, nie som jediný, kto o tom môže rozhodovať. Môj manažér najviac chcel, aby som prestúpil. Keď Žilina nechcela akceptovať podmienky, ktoré predostrel môj manažér, tak musela spraviť aj tento krok, aby ma predala. Osobne sú to v hlave čudné pocity, aj som rád, aj smutný. V Žiline som zažil neskutočný počet skvelých dní.
V súvislosti s Bilbaom ste spomínali, že vás prišli sledovať aj španielske celky výlučne na post hrotového útočníka. Tréner Guľa vás dal na krídlo a k tomu v druhom polčase vystriedal...
Vždy som akceptoval rozhodnutia trénera Guľu. Odo mňa ste viackrát počuli, že budem hrať Žilinu na hocakom poste. Keď som sa dozvedel, že pôjdem na krídlo, tak som to prijal, i keď tréner vie, že to nie je môj prirodzený post. Najviac ma z toho všetkého mrzia reakcie niektorých fanúšikov, ktorí píšu, ako som sa na tento zápas a Trnavu vykašľal.
Ako ťažko či naopak ľahko sa dokážete vo svojom vnútri brániť voči niektorým neprajníkom?
Rád by som to vysvetlil a ponúkol môj pohľad. Pre Žilinu som toho urobil veľmi veľa. V Bilbau som sa obetoval a nehral som na hrote, a to ma prišli sledovať iné kluby na poste hroťáka. V Trnave som už nemal čistú hlavu, to si priznám. Sám som povedal, že by nebolo fér, aby som nastúpil, lenže klub chcel, aby som ešte hral a zápas nám všetkým nevyšiel, nielen Jelićovi. Ak to však niekomu pomôže, túto prehru beriem na seba. Ťažko sa číta a počúva, že som ďalší typický Balkánec a ten šiel len za peniazmi. Chcel som pomôcť sebe aj Žiline a verím, že nemá byť nikto prečo na mňa nahnevaný. Nikdy som nemal problém sa s niekým porozprávať, rozdať dresy, kopačky a odfotiť sa. Verte mi, že ma to hnevá, keď vidím, že ľudia píšu klamstvá a k tomu ma vôbec nepoznajú. 90 percent ľudí v Žiline mi želá len to najlepšie, mám tu veľa kamarátov a to si ozaj vážim.
Skúste sa zamyslieť, čo sa skrýva za vaším enormným progresom z minulej sezóny, ktorý vás prakticky katapultoval do Rapidu?
Nechcem si robiť alibi, ale nikto v prvej sezóne nedal veľa gólov. Ja tiež len štyri a celkovo sme strelili 49 gólov. Ešte som mal problém, že som dobre nerozumel po slovensky. Začal som sa viac starať o seba po fyzickej stránke, darilo sa nám, strieľali sme všetci góly a chytil som sa. Naša útočná trojica s Mihalíkom a Čmelíkom strelila v minulej sezóne 42 gólov, to snáď hovorí za všetko.
Dotkli ste sa aj bývalých spoluhráčov. Kto z nich má podľa vás najväčší hráčsky potenciál?
Milan Škriniar je hráč s najväčším potenciálom a som presvedčený, že spraví veľkú kariéru. Sú tu aj Mihalík, Čmelík či Káčer, ktorí to majú dobre našliapnuté. Všetkým však prajem, aby sa im darilo a vo svojej futbalovej kariére neustále napredovali.
36 gólov, to je fenomenálna vizitka Mateja Jelića v žlto-zelenom drese. Veľká poklona.
Váš odkaz celej futbalovej Žiline.
Ďakujem všetkým, že ma podržali v ťažkých situáciách a vždy si budem pripomínať tie pekné dni v Žiline a poviem tak, že toto nie je zbohom, ale len dovidenia. Veď Viedeň je niečo vyše 200 kilometrov a ja určite prídem na zápasy MŠK Žilina, ak budem mať voľno. Všetkým prajem len to najlepšie.
Juraj Vnuk
Snímky skrapid.at, archív Mateja Jelića, Ján Mintál
